Keď kvitne demokracia

Keď  v piatok o tretej nastupujem do rýchliku, teším sa domov. Cestujem zo Zvolena do Levíc. Prechádzam uličkou a hľadám si voľné miesto v kupé. Nachvíľu sa zarazím ale už ma to neprekvapí. Opäť sú tam. Tento raz šiesti. Je s nimi aj mladý chalan, v mojom veku. Dúfam že si na nich nezvyknem. Vraj sú tam kvôli tomu, aby nás ochraňovali. Ja sa však veľmi bezpečne necítim. Nájdem si voľné miesto na sedenie a zamyslím sa.

Spomeniem si na babku. V septembri bude mať deväťdesiat. Keď si pomyslím, že ona prežila celú svoju pubertu počas vojny, opäť mi prejde mráz po chrbte. Babka neprežila dospievanie v demokracii ako ja. Nemala možnosť cestovať, spoznávať rozličných ľudí, slobodne sa vyjadrovať… Chcela jednoducho prežiť. Vďaka Bohu dokázala to. Inak by som dnes nesedel vo vlaku a nezamýšľal sa.

Napriek tomu, že sa jej podarilo prežiť a dnes o svojich zážitkoch môže rozprávať, „ochrancovia“ z kupé vedľa a im podobní, hrôzy tej doby zjednodušujú. Tvrdia, že tá doba vôbec nebola taká zlá. Presviedčajú, že nám vtedy bolo lepšie. A budú sa pri tom biť do hrude. Neviem koľký z nich to zažili alebo kde sa to dočítali, ale ja radšej uverím babke.

„Ale tí židia boli často lepší ľudia ako my, pomohli keď mohli. Veľmi milí, celá dedina sa prišla pozrieť keď ich brali. A oni plakali, nechceli ísť, a my sme sa len pozerali.“ Priznala babka. Vtedy som si uvedomil, ako som rád za Iniciatívu Kvety demokracie. Som rád, že sa nájdu takí, ktorí sa nechcú len prizerať. Som rád, že sa snažíme vzdelávať mladých a vzbudzovať v nich empatiu a toleranciu k iným, ktorá je v dnešnej spoločnosti tak potrebná. Som vďačný za každého, z našich aktívnych členov.

Počas roka sme boli na viacerých školách v Banskej Štiavnici a okolí. Rozprávali sme sa o fašizme a snažili sa žiakom priblížiť túto tému cez rôzne hry. Pochopili. Usporiadali sme aj vernisáž o holokauste s pani, ktorá ho prežila. Dojatie v očiach účastníkov bolo silné. Je tu vždy prítomný aj názor druhej strany a podľa mnohých facebookových expertov, sme zase vymetené deti platené americkou vládou.

Viem, že nepresvedčíme o potrebe tolerancie všetkých, avšak verím, že to, čo robíme má zmysel. Chcem veriť, pretože by som rád raz videl moje deti vyrastať na Slovensku, v ktorom budú mať kamarátov aj medzi Rómami, chlapcami a dievčatami zo Sýrie, Iraku, Afganistanu. Na Slovensku v ktorom nikto neodsúdi inú orientáciu môjho dieťaťa.  Na Slovensku, ktoré bude tolerantné voči všetkým náboženstvám. Verím, že ak budeme pokračovať v tom čo robíme, tak by si naša generácia mohla začať voliť lepšie. Keď kvitne demokracia

Vystupujem z vlaku a viem že ma na stanici čaká otec. Nasadnem k nemu do auta. Keď zbadá skupinku šiestich, pousmeje sa: „Takže si bol v bezpečí počas cesty“ skonštatuje s pocitom zadosťučinenia. Bohužiaľ to nemyslí sarkasticky. Zhlboka sa nadýchnem. Nastane ľahká výmena názorov. Atmosféra v aute o čosi zhustne a ja si uvedomím, že máme ešte veľa práce pred sebou.

Jakub Seneši

Golem

sara-golem3