Zážitky priamo z terénu

izba1Pre mnohých bol odchod na internát možno útekom spod neustáleho dohľadu rodičov, no pre mňa osobne to bola cesta do neznáma. Čo mám od toho čakať? Nová škola, nový ,,domov“. Ten študentský, samozrejme. Päť dní v týždni tam, dva doma. Dosť nepomer. Lenže doma by ste nezažili také veci, na ktorých sa budete smiať a spomínať na ne ešte na dôchodku.

Veď kde inde by tak dbali o vaše zdravie a nechali vás chodiť po schodoch, kvôli permanentným poruchám výťahu. A vaša mamka sa vám isto neodmení za upratanú izbu čokoládou. Dokonca aj budík tu funguje celkom presne. V podobe vychovávateľky, ktorá boduje bunky a vtrhne vám do izby, keď spíte, lebo máte voľné hodiny s otázkou: ,,Máte voľné hodiny alebo je niekto chorý?“ Tým, že jednu bunku obývajú štyria ľudia, sa niekedy stanú trochu panické situácie. Napríklad, keď vás a vaše ďalšie dve spolubývajúce zamkne spolubývajúca číslo 4, ktorá odchádza pokým vy ešte spíte a odovzdá kľúčik na vrátnici. No v bezprostrednej blízkosti od internátu si spomenie, že vás zamkla a vráti sa späť, vypýta si kľúčik od vrátničky, ktorá na ňu pozrie, akoby nebola úplne v poriadku – veď práve teraz ho odovzdala. Panická odpoveď: ,,Zamkla som si spolubývajúce,“ prinesie na vrátničkinu tvár opäť úsmev. V horšom prípade sa stane, že si na vás nikto nespomenie a vy prídete do školy až v polke vyučovania. Čo sa však stane, keď idete po vyučovaní najprv do izby a potom na obed? Zabudnete kľúčik na tácke skrytý za tanierom a tácku potom odložíte do stojanu so špinavým riadom. Keď si už pri výťahu spomeniete, že by bolo aj nejaký kľúčik, aby ste si mali ako otvoriť izbu, nasleduje šprint späť do jedálne s úpenlivou myšlienkou, aby práve teraz pani kuchárky nezačali umývať riad.

Príhody s jedlom sú na internáte asi najčastejšie. O internáte je známe, že na začiatku týždňa ,,hojno“ a na konci týždňa…hm, povedzme, že toho už nie je tak veľa, respektíve nič. Preto závidíte všetkým spolužiakom, ktorí sú doma a môžu si hocikedy otvoriť chladničku a niečo si zobrať. Pretože ak tú chladničku máte na poschodí vo vychovávateľskej miestnosti, ktorá často býva zamknutá, keď ju najviac potrebujete…

Ak máte prajných spolužiakov, pošlú vám jedlo zakódované cez internet. Nepomôže vám to nič, ale aspoň viete, že na vás myslia. Reálnejšie situácie nastávajú, keď o 21:00 spolu so spolubývajúcimi dostanete úžasný nápad, že by ste si dali pizzu, tak vezmete telefón a objednáte ju. Je 21:05. V ten deň vás majú asi všetci radi, pretože pizzu vám privezú už 21:30. Netrvá dlho a je po nej. 21:40. Sú však aj dni, keď nič nejde podľa vašich predstáv (a verte tomu, je ich mnoho). Zabudnete si objednať jedlo alebo, v tom horšom prípade, ,,odíde“ vám čip na kartičke.

fotografia0414

Nájdu sa však aj jedinci, ktorí majú jedla prebytok a ešte na starom internáte na Povrazníku rozbehli disciplínu Kto hodí do okien ,,spojovačky“ najviac pohárov s výživou, vyhráva. Preto sa jedného dňa pani vychovávateľka a pán vychovávateľ rozhodli zahrať na agentov FBI, skryli sa do rohu spojovacej chodby a sledovali, odkiaľ to bude letieť. Lenže asi nerátali s tým, že majú ešte čo-to doháňať v maskovaní a nerátali ani s tým, že reči na ,,intráku“ sa šíria rýchlo. Jedného času bol hlavným stredobodom záujmu vychovávateľov, ale aj nás, obyvateľov internátu na Povrazníku, ujo, ktorému sme dali meno Miško. Pod našimi oknami si zhromažďoval rôzne konáriky na kopu, dokonca si odniekiaľ doniesol starú stoličku, krabicu od pizze a obrus. Urobil si tam akési stolovanie. Bolo zaujímavé ho sledovať, no keď sme sa presťahovali, museli sme sa s ním rozlúčiť.

No pár našich kamarátov sa s nami nechcelo rozlúčiť. Malí Ferdovia, ktorých sme sa snažili neúspešne vyhubiť, si k nám našli cestu aj na novom internáte, a aj dnes sa stane, že vás pozdravia priamo v jedálni. Sťahovanie bola pre nás udalosť, na ktorú sme sa pripravovali už dlho. V deň D do seba všetci vrážali na schodoch, výťah bol stále obsadený a každý si snažil uchmatnúť čo najlepší nábytok do izby. Najväčšie nadšenie z nových priestorov zožali sprchy, ktoré sú umiestnené priamo na bunke.

staryPríchodom na nový internát tá voda viac nejde ako ide. Či už je to mizerný prúd alebo teplota vody. Vtedy sa postavíte pred dve možnosti: buď ostanete mastní, alebo otužení. Každý si radšej vyberie tú druhú možnosť. Dokonca, ak ste dosť vynaliezaví, zažijete pocit polievajúceho kvietka. Jednoducho dáte zohriať liter vody a zmyjete si tým vlasy. Najviac vie však človeka naštvať, keď sa po polroku dozviete, že táto anomália fungovala len na vašej bunke a tie ostatné fungujú úplne normálne. Pokazené alebo nefungujúce veci nie sú ani na novom internáte niečím výnimočným. Asi tri mesiace bez wifi, počas ktorých ste museli v škole vysvetliť, prečo nemáte to alebo ono a keď to wifi nakoniec zaviedli, tak fungovalo len na chodbe rovno pod prijímačom. Raz sme zažili večer, keď sa stretnutie na chodbe konalo z dôvodov výpadku elektrického prúdu. Vtedy sme si zapálili sviečky, pustili hudbu a čakali na uja opravára. Hudba nás často sprevádza naším životom v študentskom domove. Raz sme si púšťali hudbu a spolubývajúca povedala tej druhej, čo ju púšťala: ,,Vypeckuj to, kým príde vycha!“ A pani vychovávateľka sa zrazu ocitla vo dverách. Zachránila však situáciu výrokom: ,,Toto vám vyšlo, dievčatá!“

Z času na čas sa vyskytnú situácie, keď sa zamyslíte nad mentalitou ostatných obyvateľov. Snažíte sa spojazdniť vysávač, ktorý prestane ťahať neporiadok a pri oprave zistíte, čo sú ostatní ľudia schopní povysávať: tyčinky do uší, lístky z autobusu, vatu, jedlo, … Zážitky z internátu sú rôzne, väčšinou vtipné, a niekedy aj vážnejšieho charakteru. Napríklad dni, keď Savo bolo naším najlepším kamarátom a kľučka na vchodových dverách bola obmotaná obväzom namočeným v Save, kvôli žltačke. Náš život na internáte si snažíme spríjemniť rôznymi spôsobmi. Večernými last-minute nákupmi v Lidli, pokiaľ máte priepustku. Pokiaľ nie, lebo vychovávateľky majú poradu a vy bez priepustky nikam nesmiete, máte smolu.

Petra Krňanová, 3.B

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>