Vzácna návšteva.

DňaVzácna návšteva 19. Februára sme boli poctení návštevou medzinárodného diplomata a ministra zahraničných vecí pána Miroslava Lajčáka na našej škole. Rozprávanie začal hneď priamo a to uvedením do jeho zamestnania.

Postupne sme sa dozvedali, aké je to byť diplomatom. Jeho rozprávanie bolo príjemné a poprepájané mnohými vtipnými vsuvkami, ktorými, pobavil všetkých prítomných v miestnosti.Zaujímavý bol vzťah pána diplomata k Banskej Štiavnici, nášmu študentskému mestu. Študoval na našom gymnáziu, no vtedajšie gymnázium bolo od iných diametrálne odlišné, pretože predstavovalo prípravu na štúdium povolaní typu právo, žurnalistika a najmä medzinárodné vzťahy. Milým nostalgickým momentom bolo, keď pán LajčákVzácna nábšteva povedal, že by bolo dobré prehľadať podkrovia, aby sme našli tablo jeho ročníka. Dnes pán diplomat vníma Štiavnicu ako perlu Slovenska a veľmi rád návštevu Štiavnice odporúča turistom zo vzdialených krajín akou je napríklad Japonsko. Tiež zastáva názor, že pre este väčší rozkvet Banskej Štiavnice je potrebné navýšiť tok financií a investovať do krásy, ktorú na Slovensku máme.
 
 Pýtali sme sa ho: „Čím ste chceli byť ako dieťa?“ odpoveď bola možno pre niekoho prekvapivá a možno aj nie. „Vždy som túžil byť diplomatom a môj sen sa mi splnil.“ 
 
Po ukončení gymnázia sa pán Lajčák dostal na Univerzitu Komenského, kde rok študoval právo a po roku bol prijatý na Moskovský inštitút medzinárodných vzťahov. Takto vysoko sa vtedy dostali len traja študenti zo Slovenska. 
No väčšinu času nám rozprával o práci diplomata ako takej. Povedal nám viacero definícií tohto povolania, všetky boli výstižné, vtipné a namieste. Dovolím si ho citovať: „Diplomacia slúži na komunikáciu medzi štátmi pre ich funkčnosť. Štáty sú ako ľudia, slušní, menej slušní, spoľahliví, nespoľahliví.” Alebo: „Diplomacia je vlastne armáda v oblekoch.“ Dozvedeli sme sa, že primárnou úlohou diplomata je získavať a podávať správne a len dôležité informácie hlave svojho štátu. Tieto informácie sú väčšinou sprostredkované ďalej a podnikatelia a občania štátu sú na nich v podstate závislí.
 
 Druhú polovicu času, ktorý nám pán Lajčák venoval, sme venovali debate a otázkam zo strany študentov.
 
 „Ako vyzerá taký bežný deň diplomata?“ 
„Veľmi náročne, časovo má vždy nabitý program, je stále na cestách. Minule mi sekretárka vypočítala, že som bol 160 dní na cestách. Nestíham ani odpisovať na maily…“ 
 
„Koľko jazykov ovládate ?“ „Približne, zrejme 7.“
 
 „Aká bola Vaša najťažšia diplomatická úloha?“ „Najnáročnejšie boli asi deväťdesiate roky, keď nás nepozvali do európskej únie a ani do NATO. Veľmi náročné holo vymyslieť referendum na deklaráciu nezávislosti Čiernej Hory. Takisto bola náročná aj povojnová misia v Bosne a Hercegovine, no a veľmi náročných je posledných šesť mesiacov tu doma, problémy s extrémistami, ktorí sú zásadne proti migrantom a takisto sa rieši stavba nového ropovodu, ktorý by neprechádzal cez Slovensko, čím by sme prišli o príjem z tranzitu.“ 
 
„Kultúru ktorej krajiny považujete za najzvláštnejšiu?“ „Japonsko je úplne iný svet. Najdôležitejšia je u nich dochvíľnosť, ktorú samozrejme rovnako očakávajú aj od vás. A tiež je s nimi ťažšie dorozumieť sa, nepoužívajú totižto l a r. Vzniká tak veľa komických situácii.“ 
 
„Aký je Váš najnepríjemnejší zážitok ?“ „Keď sme mali ísť na zasadanie OSN a ja a kolega sme ostali zaseknutí vo výťahu. Kvôli tomu sme, samozrejme, meškali.“ 
 
„Kde ste sa cítili najlepšie?“
 „Asi v balkánskych krainách, hoci to nie sú práve najdôveryhodnejší a najspoľahlivejší ľudia. Avšak, pozerajú na vás s úctou a vnímajú vás ako vzor.“ 
 
Vzácna návštevaNa záver len pridávam, že slovenské veľvyslanectvo slúži hlavne nám občanom. Každý, kto bol už v zahraničí poznáte sms- ky s telefonným číslo kam volať v prípade núdze. Možno ste si aj všimli, že museli byť zmenené pridaním vety „v prípade núdze…. volajte…“ , lebo my sme národ vynaliezavý a volali sme lebo sme nevyhnutne potrebovali rezervovať stôl na večeru alebo privolať taxi. 
 
Ale teraz vážne… 
Veľké poďakovanie patrí pánovi Lajčákovi, že nám venoval svoj čas a dokázal nás nie len inšpirovať, ale aj dobre pobaviť. A taktiež poďakovanie patrí pani riaditeľke a profesorom, ktorí nám toto stretnutie umožnili a sprostredkovali. Ako bodku pridávam len slova pána Lajčáka : „Dôsledok bez príčiny neexistuje.“

 Sára Dolná.

Golem

sara-golem3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>