Vysporiadali sa Slováci za vinu za zločiny vojnového slovenského štátu? Mali by sme sa tým zaoberať?”

Vysporiadali sa Slováci za vinu za zločiny vojnového slovenského štátu? Mali by sme sa tým zaoberať?
Nie, Slováci sa nevysporiadali so svojou minulosťou z obdobia Slovenského štátu, tak ako sa nevysporiadali ani so svojimi dávnejšími dejinami ako aj so svojou súčasnosťou. Áno, viem, začal som dosť razantne, skúsim objasniť tento môj nástup do témy. K druhej časti otázky: áno, mali by sme sa tým zaoberať. Kým však začnem, chcem upozorniť, že použijem voľnejší „literárny“ a populistický štýl. Ak sa čudujete, je to úmyselne, pretože chcem vyvolať diskusiu a reakcie. Ergo vivat irónia a provokácia! Ale pekne po poriadku.

Vysporiadať znamená pre mňa vedieť zdravo hovoriť, písať a čeliť kritike (uznať svoje chyby) k danej téme, napríklad na tému… hm, sú Rómovia plnohodnotnými občanmi Slovenskej republiky alebo je Uhorské kráľovstvo aj naším (slovenským) kráľovstvom, či máme prsty v ochotnom napomáhaní zapredania (doslovne, že áno!) a zabíjania vlastných občanov – Židov počas druhej svetovej vojny?

Tak pozrime sa bližšie na to posledné, to nás zaujíma. Vieme sebavedomo, s pokorou a odstupom (časovým) uznať, že sme neboli tak pasívni ako sa o nás hovorí, že sme neboli (len) donútení hnusnými nacistami, že sme my v podstate za nič nemôžeme, lebo je tu vždy niekto iný, kto to celé má na vine…. len nie my, chudáci, chudobní, využití, trpiaci, dobrí, kresťanskí, mierumilovní, hlúpi… Slováci. Osobne si nemyslím, že to vieme.

Snažím sa spomenúť na nejaký príhovor vysokopostavených politikov o tom, že je nám ľúto, čo sme v minulosti spravili vlastným občanom, že to chceme odčiniť (veď ako zlé decko, niečo rozbije, vie, že spravilo zle, tak potom sa snaží to mamke vynahradiť, nie? – alebo je ticho a snaží sa na situáciu zabudnúť, veď to sa ututle…)… nepamätám si. A ani nemám poznatok o tom, že by sme sa snažili toto naše ponaučenie, to že to myslime vážne ako sme sa chovali, preniesť do reálneho (spoločenského a politického) života. Veď hľa, Ľudová strana naše Slovensko je akýmsi hmatateľným barometrom ako vieme vnímať našu minulosť. Ďalším dôkazom ako sa s tým vyrovnávame je priestor a energia akú venujeme tejto téme – a sami učitelia vedia, koľko mnoho venujeme tomu, ako aj učeniu k tolerantnosti, participácii na verejnom dianí a uvedomovaniu si občianskych a ľudských práv (lebo toto je ponaučenie z chýb)! Ponaučením a vyrovnaním sa je aj to, ako sa chováme a pristupujeme k iným, lebo iný bolo to, čo sme pomohli vyvr… pardón: upratať. Stálo to za tu našu slávnu prosperitu, dostatok, mier a bohatstvo vo vojnovej Európe?

Teda, skúsme spraviť pokus, vedeckú aktivitu a otvorme diskusiu medzi svojimi známymi v škole, s kolegami a spýtajme sa ich: „Myslíš, že sme sa vyrovnali so zločinmi vojnového štátu? Si vyrovnaný/á s tým, že sme s úsmevom bojovali bok po boku s nacistom proti Poľsku, Rusku a Európe?“ A odpoveď, ktorá príde je aj odpoveďou, či je lepšie pred tým zatvárať oči, odignorovať to a dúfať, že to raz zmizne, alebo sa chceme tomu venovať.

Text bol napísaný pre jedno zadanie projektu nadácie Milana Šimečku: Holokaust ako nástroj k výchovy k postojom.12575842_1184259934936271_1199807877_n(http://nadaciamilanasimecku.sk/sk/projekty/pam%C3%A4%C5%A5/novinky/holokaust-ako-n%C3%A1stroj-v%C3%BDchovy-k-postojom.html)

Paul Kindji

Golem

sara-golem3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>