Trochu iný pohľad

Obmedzenosť Som priemerná. Teda…moje výsledky v škole sú priemerné.
Nepatrím k tým, ktorí sa hlásia celé hodiny. Nepatrím ani k tým, ktorí vždy sedia v škole, ale nepatrím ani k tým, ktorí vo voľnom čase nemajú čo robiť, a tak ležia s vyloženými nohami. Keď otvorím svoj ružový diár, vždy na mňa vybehne niečo, čo musím urobiť. Nie, nie je to do školy. Viete…ja totiž žijem.
Robím čo ma baví a plním si sny. Chodím vraj na prestížne gymnázium (teda tak mi to bolo povedané, keď som sem prišla). Hm…prestížne. Za ten čas čo som tu som stále nezistila, čo je na ňom prestížne. Prestížne kriedové tabule, ktoré buď vŕzgajú alebo padajú? Prestížne učebnice, staršie ako niektorí pedagógovia? Prestížne okná, ktoré vypadávajú z pántov? Prestížna telocvičňa, ktorá ani nepatrí našej škole? Prepáčte, ak som práve vyvolala pocit neistoty o skutočnej prestíži našej školy. Možno prestížni žiaci! Áno, to bude ono.
Som hrdá, že môžem povedať, že moja spolužiačka sa stretla s ministrom školstva. Ďalšia bola na mládežníckej výmene v zahraničí. Nechcem sa chváliť, ale tiež som si už prešla pár zaujímavými vecami. Podľa môjho skromného názoru by škola mohla byť hrdá na to, akí žiaci ju navštevujú.
„…ale máš to ako rodinné dôvody.“ Prepáčte drahí učitelia (naschvál nepoužijem pojem profesor, pretože tento titul na našej škole reálne nikto nemá), ale nie je vám to trápne? Vo svojom voľnom čase robíme niečo, vďaka čomu vlastne ani voľný čas nemáme, a keď sa rozhodneme osobnostne rásť na akcii, ktorú nerealizuje naša škola, tak je to rodinný dôvod? Ale mne nezomrela babka…ja som robila niečo pre svoju budúcnosť. Ja som robila niečo pre to, aby ste vy mohli našu školu nazývať prestížnou.
Mrzí ma, že stále nie sme akceptovaní ako osobnosti, ale ako malé deti, ktorým môžete rozkazovať a ony budú robiť presne to, čo od nich chcete. A že je tých osobností na našej škole veľa! Vie to však len málo učiteľov, ktorí nás berú ako seberovných partnerov. Sú to učitelia s veľkým u a patrí im obrovská vďaka, pretože oni sú jediní, ktorí nám dodávajú pocit istoty a odvahu zotrvania na tejto škole (avšak sami často nezotrvajú). Možno by v tomto článku nebolo toľko kritiky, keby nebolo toľko kritiky na nás, čo niečo robíme.
Ale ako tak premýšľam nad týmto celým....idem radšej do svojho sveta.
L. Barborková

Golem

sara-golem3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>