Tí, ktorí (ne)myslia?

Tí, ktorí (ne)myslia?“Ľavica na ľavú stranu, pravica na pravú!” znel úvodný pokyn.

“Konzevratívci vpred, liberáli vzad!” a už každý vedel, kam jeho priateľ patrí.

Workshop Novej Generácie, Iniciatívy NIE EXTRÉMIZMU, ktorého sme sa dňa 08.05.2016 – v Deň víťazstva nad fašizmom v Hoteli Set, v Bratislave zúčastnili.

Tento deň roku 1945, zrejme v dnešnej dobe nerobí šťastným župana BBSK, pána Mariána Kotlebu, ani ,,prívržencov” jeho strany, teda aj členov  tzv. ,,bezpečnostných” hliadok  označených zelenými tričkami,  pochodujúcich po vlaku (len pre informáciu, aj Adolf Hitler, niekoľko rokov pred 2. svetovou vojnou, rozposlal svoje hliadky do vlakov, autobusov a rôznych verejných priestranstiev – teda, to len pre nezávislé porovnanie, keďže si úprimne myslím, že to spolu absolútne, nijako, vôbec nesúvisí).

13242059_1332178986812273_1037847188_oAle poďme späť k workshopu. Jakub Seneši, Rebeka Polakova, Veronika Kvietková a Ema Rajčanová – práve my, študenti Gymnázia Andreja Kmeťa, sme sa rozhodli zachovať prístup „rebélie” a odporu, a v mene novovzniknutej Iniciatívy Kvety demokracie sme sa stali účastníkmi tohto workshopu.

,,Vyberte si jeden z obrázkov, posadajte do kuhu, porozprávame sa,” a tak sme sa teda rozprávali.

Nakoľko práve my sa nachádzame v centre diania, keďže pochádzame z tzv. ,,Kotlebovska”, nedalo nám nerozprávať. Veľmi ochotne sme povedali o našich problémoch, názoroch, o ľuďoch v našich mestách, dedinách, o tom, prečo je situácia na Slovensku ,,fašistická” a tiež sme si nemohli dovoliť nespomenúť, ako sa Marián Kotleba, teda predseda VÚC, dostal ,,pod kožu” nám, stredoškolákom.

Vraj ste o tom ešte nepočuli?

Tak teda počúvajte! Nedávno, ba až pradávno za siedmymi horami, za siedmymi dolami, neďaleko medzi mestami, kde Hron chladí svoj breh sa zrodil…ale nie, trochu vážnosti!

Jedného dňa sme sa dozvedeli, že na našu školu bol poslaný papier z VÚC. Okej, však čo, nejaký obyčajný papier. Zaiste píšu opäť nejaké organizačné záležitosti. Vedzte však, že toto nebol len nejaký obyčajný papier (hoc áno, bol s organizačnými záležitosťami). Naorganizoval nám: ,,VÚC odporúča riaditeľom škôl, aby aktivity študentov boli presunuté do poobedňajších hodín!” – či nejak podobne.

Wow, to sa nám všetkým vypúlili oči. Nehovoriac o nariadení organizovať miss stredných škôl, ktoré prišlo o dva týždne neskôr, ale to je už iná téma!

Takže takto sa my máme v našom milom, zelenom Kotlebovsku.

Workshop pokračoval vážnymi diskusiami, argumentami, riešeniami.

Veľmi zaujímavou aktivitkou bola práve role-play. Aj vy sa radi vžívate do ,,špinavého” cigána s tromi deťmi, či zarytého xenofóba nepríjmajúceho iný názor? My sme to skúsili!

Jakub, aké to bolo byť niekym, kto nenávidí mužov inej orientácie?

13225239_1332178983478940_971809632_o,,Cítil som sa nesvoj ,keďže nie som homofóbny človek, a ku koncu dokonca hlúpo, pretože som buď nemal argumenty alebo mi pripadali idiotské. Protiargumenty boli naopak veľmi silné a verím, že by donútili zamyslieť sa aj zarytých homofóbov.”

A čo ty Veronika, ako si vysvetlila zarytému pánovi v červenej košeli otázku “pozitívnej” diskriminácie Rómov?

,,Téza, ktorú dostala moja trojica znie: “na Slovensku existuje pozitívna diskriminácia Rómov”. Mojou úlohou bolo protiargumentovať, teda dokázať, že pozitívna diskriminácia Rómov na Slovensku neexistuje. Nebolo to však také jednoduché, pretože študenta právnickej fakulty ťažko o niečom presvedčiť, mal naozaj vynikajúce argumentačné schopnosti a “oháňal” sa zákonmi. Nuž, zostalo mi iba skonštatovať, že existuje ďalšia oblasť, kde sa mám čo učiť. Ako povedal Sokrates: viem, že nič neviem…

Rebeka, ty si sa rovnako zapojila do role play. Povieš nám o tvojej úlohe viac?

,,Mojou úlohou bolo vysvetliť známej, že, Rómovia naozaj sú súčasťou slovenského národa. Cítila som sa neistá, pretože k téme s ktorou som robila nepoznám dosť argumentov. Táto aktivita sa mi však páčila, lebo som sa chcela naučiť, ako argumentovať a reagovať v diskusii s takýmto zarytým človekom.”

Ja som sa vo svojej úlohe snažila zmierniť radikálneho Lukáša s myšlienkou zmlátiť každého cudzinca, ktorý sa pozrie na jeho nádhernú priateľku. Dozvedeli sme sa však, že ak by jeho priateľku otravoval Ferko od vedľa z ulice, tak by sa až tak nenahneval – ,,veď predsa vyzerá normálne!”. No a v prípade, že by sa mu zapáčila nádherná Arabka, tak by sa mu i tak uuuurčite nepáčila! Avšak zamyslenie nastalo pri otázke: čo ak by si zažmurkal na krásnu Češku, žijúcu s Arabom a Arab by ťa v momente zmlátil? – ,,ale nie, nezmlátil by ma, či áno…?”

Tí, ktorí (ne)myslia?Na záver workshopu sme si svoje role-play rozobrali a hrdí, s novou motiváciou, rozhodli pokračovať v aktivívnom boji za demokraciu v našej nádherne vyspelej spoločnosti!

Jeden pán raz povedal: ,,Najnepríjemnejší život majú ti, ktorí nemyslia.”

A preto vás chcem vyzvať, podporiť vás v tomto boji. Myslite! Myslite, no nie tak ako nás to učia na školách. Myslite hlbšie, silnejšie, krajšie. Myslite kriticky a verte, že spoločnosť dokáže veľké veci!

Ema Rajčanová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>