“Slovenska republika bol uspesny stat” (kriticke posudenie textu).

Fiktívna odpoveď na článok v z časopisu Náš Kraj, č.2, 2014: “”Slovenská republika bol úspešný štát (kritické posúdenie textu)” ” (kritické posúdenie hodnovernosti a kvality textu).”   Casopis-Nas-kraj

Aspekty kotlebovskej idey o vojnovom Slovenskom Štáte

            Po prečítaní inšpiratívneho textu v periodiku banskobystrického samostatného kraja: Náš kraj č.2, 2014 som sa rozhodol potrénovať svoje kritické a analytické myslenie. Teda, idem sa pozrieť na článok inak ako len pasívny a naivný čitateľ. V nasledujúcich riadkoch, pán Kotleba, chcem poukázať na zavádzania a vedomé propagovanie bludov medzi bežnými občanmi. Ale po poriadku.

             Hneď na začiatku článku sa mi „páči“ váš naratív, ktorý predznamenáva silu a ducha cválajúcej idey, citujem: „…stáročný sen našich predkov o samostatnom štáte,“ pýtam sa teda, kto bol v 18. storočí propagátor slovenského samostatného štátu? Och, mýlim sa, narážate na 17. storočie a stavovské boje, či dokonca na 16. storočie, keď „Slovač“ snívala o vlastnom krásnom autoritatívnom štáte medzi Habsburskými krajinami a Osmanmi? Ale vážne, späť k vojnovému Slovenskému Štátu…"Slovenska republika bol uspesny stat" (kriticke posudenie textu).

             Hneď za ručiacimi stredovekými a renesančnými (hrdinskými) Slovákmi, spomínate potravinovú sebestačnosť krajiny počas druhej svetovej vojny a aby sme si to my, jednoduchí vedeli poriadne predstaviť, ako sme sa mali dobre – a ani si to doteraz neuvedomujeme, ponúkate nám rukolapný príklad Sovietskeho zväzu a jeho hladomorov na strane opačnej. Ale bolo to tak? Zasaďme to spoločne do kontextu dejín. Sme tesne po hospodárskej kríze (vtedy ľudia nemali doslova čo jesť), v Európe vypukla vojna (ale nie taká ako to zvyknú niektorí naši hrdinovia teraz prežívať, či dokonca (sa) vidieť a byť účastníkom „vojny“ na našom území proti migrantom, amerikanistom a inej chamradi) – priemysel sa adaptuje na tento fenomén a máme „šťastie“, že nie sme pod priamou okupáciou (nacistického kamarátskeho Nemecka), tak si môžeme užívať ohromnú prosperitu, vojenský hospodársky boom. Tak v tomto prípade je pochopiteľné, že sme sa mali veľmi dobre… Pomáhalo nám samotné Nemecko svojim dopytom[1] (nehovoriac o tom, že ho nesplácalo a kurz meny bol tak nastavený, že de facto sme boli na tom stratoví, ale toto nie je pre vás iste podstatné a relevantné), ktorým tvorilo len a len ekonomickú bublinu v náš neprospech (robili sme „zadarmo“) – nie je to, čo tak na modernej Európe odsudzujete – vyciciavanie?

Joj, ale troška som opäť odbočil od témy, prepáčte pán Kotleba, späť k dostatku jedla a vývoze jedla do Švajčiarska. Áno, jedla sme mali dosť, až tak, že Slovenský štát predvídal tento nadbytok a len konal, čo videl na očiach svojich chlebodarcov – roľníkov (veď čo, „sedlač“ je zvyknutá, nie? – veď je to aj terajšia vaša voličská základňa…). Štát vedel – už v ústave to predvídal, kde si otvoril priestor na občiansku povinnosť nepapuľovať a robiť ako je mu povedané, ergo načo nám je vôbec súkromne vlastníctvo, to len kazí morálku a kresťanského ducha pravého rodoľuba (!) – že ochotne pomôžu, keď bude treba: „…zvyšnú produkciu museli odpredať štátu za nevýhodné pevné ceny. V jednej domácnosti nesmelo byť viac ako 10 kg múky, 3 kg ryže, 6 kg strukovín, 1 kg kávy alebo kakaa a podobne…“ (pre obdobie, 1941-3).[2] V každom prípade to iste znamená, s použitím vašej logiky, že sme mali jedla a poľnohospodárskych produktov nadostač. Nehovoriac, že sme sa mali natoľko dobre, že štát dokonca pristúpil k: „…náhodnými domovými prehliadkami (nezriedka na základe udaní), pri ktorých rekvirovali tovar nad stanovenou hranicou…“[3] Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré,[4] napríklad na balamutenie prostého moderného Slováka 21.storočia, či na vyfarbenie pravých občianskych vlastností – udavačstvo.[5] Záverom, jedno vyhlásenie babky je iste smerodajné…

            Áno, naša mena bola silná v Európe, kde vládlo nacistické Nemecko a viac menej, nikto iný. V tom prípade je dobre sa prirovnávať k iným – konformita je pohodlná.[6] Potom neviem, či ste brali do úvahy nepriame parazitovanie nemeckej vojnovej mašinérie na našom hospodárstve – teda na tvorbu našej silnej meny? Čo tak kurz slovenskej koruny k nemeckej ríšskej marke, clearingový obchod v náš neprospech…[7] ech, ale to sme pravdepodobne podľa vás v ekonomických pavedách – respektíve, nám to chceli určite nacisti neskôr vrátiť, ako poslušným árijským Slovanom.

            Bavme sa však ďalej, „…kvalitné sociálne opatrenia…,“ predpokladám, že tým myslíte zbavenie časti štátnych občanov občianstva a potom aj ich fyzickej likvidácie – sociálne riešenie/program na spôsob Vlada Draculu, ktorý sa takto zbavil svojich žobrákov – upálením všetkých (čo tak to dať do vášho volebného programu?). Už počujem ako hovoríte, že my sme ich nepohlušili… nie my nie, nie priamo.[8] My sme im poskytli prácu v táboroch, mohli si svoj hriech „odmakať“ a tak nezavadzať v spoločnosti, ba práve naopak, jej pomôcť ako sa patrí na „hejslovenského“ občana: „Produkčná kapacita táborových dielní stále stúpala a stali sa významnou súčasťou hospodárskeho života slovenského štátu. Ich výrobná činnosť sa usmerňovala tak, aby bola v súlade s požiadavkami domáceho trhu, ale zároveň, aby nebola na úkor slovenských pracovných síl a podnikov. Z pracovných táborov sa vytvorili dobre organizované jednotky, z ktorých štát ťažil.“[9] A pevne verím, že riešenie sociálnej situácie podľa vás bola aj samotná arizácia,[10] veď tak sme pomohli pozdvihnúť utláčaný a znivočený ľud do strednej vrstvy: „Od inteligencie, ktorá mohla získať spoločenské a profesné postavenie namiesto Židov, cez arizátorov a likvidátorov firiem, ktorým takto zmizla konkurencia až po lumpenproletárske živly, ktoré mohli koristiť  z dražieb majetku po deportáciách. Výsledkom tejto politiky bola „mlčiaca väčšina.“[11] No a mali sme aj na prídavky, podporu a iné medové motúzy, ako dobre to bolo všetko vymyslené.

            Kristus nemôže v tomto celom chýbať, predpokladám, že s ním trávite dosť času v  nejednom kostole. Akoby Slovensky štát nemohol mať požehnanie Vatikánu, keď sám vodca bol kňaz! Súhlasím, aj samotní: „…predstavitelia katolíckej cirkvi (pozn. autora: vyhlásili a vy tiež pán Kotleba): „‘Počas slovenského štátu sme sa mali dobre. Mali sme svoju robotu, aj mali sme čo jesť. Veď vtedy sa žilo dobre!‘ – Sentimentálne spomienky tých, čo si žili v blahobyte – vo fiktívnom, alebo skutočnom, sú svedectvom rozdelenej spoločnosti. Tí, čo vedeli spievať rovnakú pesničku ako gardisti v čiernych uniformách, tí, čo sa viezli na chrbátoch druhých, pritákávali a  klaňali sa, dozaista verili v lepšie časy.[12] Tak! A mohli sme sa vyrovnať, v mene Božom, s tým národom, ktorý zavraždil Žida Ježiša Krista a skoro aj Slovákov, keby sme sa nebránili. Boha, veď ešte aby sa tvrdilo, že nie sme praví kresťania, keď to máme ešte aj na erbe a dvojito!

            Záverom, len dodať, že máte pravdu, rútili sme sa k svetlej budúcnosti ako to spomína náš „najsamväčší“ vodca pán doktor Tiso v roku 1942: „Niektorí funkcionári sa zriekajú svojich funkcií, iní berú svoju funkciu povrchne, svoje povinnosti vybavujú spolovice alebo ich úplne zanedbávajú. Sú sebci, nemyslia na národ, ale iba na seba, rodinu, úzky okruh. Mnohí si robia zo strany dojnú kravu, zavádzajú v nej rodinkárstvo, protekciu, čo surovo zasahuje do nášho usmernenia.“  V každom prípade malé vykoľajenie nás, Slovákov nemôže odradiť od vyššieho cieľa, že (?) – pán predseda a vodca, my vidíme ďalej, my sa inšpirujeme ako píše Slovák 30. august 1942: „Dedinský ľud márne čakal židovskú pôdu, keď vidí, čo je a čo dostane, stále môže byť nespokojný. Nedostal nič a je presvedčený, že ani nič nedostane,“ ďalej v 30. Apríla 1943 rozvíja myšlienku: „…Zbohatli ľudia bez zásluh a lepšej minulosti, bezohľadne využívajúci zásobovacie ťažkosti (pozn. autora: klame! Slovenský štát s tým nikdy nemal problémy!), nekresťanský okrádajúci svojich spoluobčanov, ako by to nerobil ani najhorší vydierač.[13]

            Na záver? Nechajme to radšej na triezvy rozum obyvateľa banskobystrického samosprávneho kraja.

S pozdravom, Banská Štiavnica, 1.2. 2016

Učiteľ Paul Kindji

P.S. Doplňujúce zdroje pre „roduverného“ super Slováka:

  1. ĎURKOVSKÁ, M.: Kultúra ako jedna z dimenzií spoločenského života v Slovenskej republike v rokoch 1939-1945. In: Život v slovenskej republike. Slovenská republika očami mladých historikov 1939-1945 IX. Bratislava : Ústav pamäti národa. 2010, 245-258 s. (online: http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf, 7.2.2016)
  2. KAČALKA, Ľ.: Slovenský štát nebol žiadny ekonomický zázrak. In: http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-35/slovensky-stat-nebol-ziadny-ekonomicky-zazrak.html, 7.2. 2016.

[1] SABOL, M.: Až na dno blahobytu (Hojnosť alebo chudoba slovenských rodín v Slovenskej republike 1939-1945). In: Život v slovenskej republike. Slovenská republika očami mladých historikov 1939-1945 IX. Bratislava : Ústav pamäti národa. 2010, 376-389 s.: „Hospodárstvo Slovenska pod patronátom nacistického Nemecka zaznamenalo najmä z kvantitatívneho hľadiska značný rozvoj. Pozitívny hospodársky obraz Slovenska bol pre Nemecko potrebný. Slovensko (ktoré bolo až do roku 1944 mimo bojových operácií a na ktorého území sa okrem iného nacádzala aj technická základňa  celých výrobných podnikov z ohrozených regiónov Slovenska) zohrávalo úlohu výkladnej skrine vo vzťahu Nemecka k malým štátom. Slovenská vláda mohla preto vykazovať pozoruhodné hospodárske výsledky pred zahraničím, i pred vlastným národom. V porovnaní s údajmi o stagnácii a poklese z medzivojnových rokov boli tieto „čísla“ vhodným nástrojom propagandy, ktorá poukazovala najmä na rozvoj priemyslu a infraštruktúry.“ (online: http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf, 7.2.2016)

[2] Tamže: „Najnedostatkovejším tovarom rokov 1939-1945 bola bravčová masť – to bolo najviac problematické pre banícke rodiny, ktoré potrebovali vysoko kalorickú stravu. Postupne narastali problémy so zásobovaním mäsa. V pondelok, stredu a v piatok okrem hlavného jedla bolo mäso zakázané v pohostinstvách a reštauráciách; potom s nariadenie rozšírilo aj na domácnosti, kde bolo zakázané pripravovať rezne, sekanú, vyprážanú hydinu,  vyprážané zemiaky, palacinky a podobne. Postupne narastali problémy so zásobami cukru, vajec a iných komodít.“

[3] Tamže.

[4] BYSTRICKÝ, V. – ROGULOVÁ, J. (zost.): Storočie propagandy. Bratislava : Historický ústav SAV. 2005, 5-6 s. „…vyzdvihovať svoje úspechy, zatajovať neúspechy, vykresľovať v negatívnom svetle svojich protivníkov alebo odvádzať pozornosť od kľúčových záležitostí.“

[5] KAMENEC, I.: Alibizmus a strach v kontexte kolaborácie (s. 21-30). Online: http://www.forumhistoriae.sk/e_kniznica/kolaboracia.pdf, 7.2. 2016.

[6] LACKO, D.: Luciferuv efekt. Proč se z dobrých lidí stavají lidé zlí. Online: http://www.kzamysleni.cz/luciferuv-efekt-proc-se-z-dobrych-lidi-stavaji-lide-zli/, 7.2. 2016: „Konformita – konformitu skúmal Solomon Asch (1951), ktorý urobil experiment, v ktorom predkladal priamky jednému testovanému účastníkovi a šiestim hercom. Tí najprv odpovedali správne, ale potom zase nesprávne. Iba štvrtina ľudí dokázala odolať tlaku okolia, neprispôsobila sa a odpovedala správne.“

[7]Dlh Nemecka voči Slovensku na clearingovom účte tak do konca vojny presiahol 8 miliárd Ks.http://www.muzeumsnp.sk/historia/slovensko-v-rokoch-1938-1945/, 1.2.2016, alebo tu: http://www.historiarevue.sk/hr05-02/nato/bystricky.htm, 1.2. 2016.

[8] C.d., LACKO, D.: „Poslušnosť voči autorite – tendencia zbaviť sám seba zodpovednosti za páchané zlo a “hodiť” ju na autoritu, ktorej pokyny “iba plníme”.

[9] NIŽŇANSKÝ, E. – BAKA, I. – KAMENEC, I.: Holokaust na Slovensku 5. Židovské pracovné tábory a strediská na Slovensku 1938-1944. Bratislava : Nadácia Milana Šimečku, Židovská náboženská obec Bratislava, Vojenský historický ústav. 2004, 6-27s.

[10] Pracovný text, Katarína Hradská: „Slováci, hľaďte čestne zbohatnúť! – odporúčal predseda vlády Vojtech Tuka a vzápätí vyšla príručka ako začať, dať sa do práce, aby mohol byť židovský podnik zarizovaný.“

[11] C.d., NIŽŇANSKÝ, E. – BAKA, I. – KAMENEC, I.

[12] Text, Hradská.

[13] Text, Kamenec, 26s.

Golem

sara-golem3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>