SAPERE AUDE – DARE TO BE WISE

„Sapere aude“ po anglicky „dare to know“ alebo  „dare to be wise“ v slovenčine znamená: „Odváž sa poznať, vedieť, byť múdry“. Okrem toho, že by ste tento výrok našli v knihe rímskeho poéta Horácia, stal sa aj inšpiráciou a názvom pre prednáškové obdobie organizované študentmi nášho gymnázia pod záštitou pána profesora P. Kindjiho a A. Michalca.

Sapere audeVšetko sa začalo nápadom. Keďže naši študenti sú nepochybne šikovní a na rôznych akciách, školeniach či konferenciách, ale aj v bežnom živote spoznali mnoho ľudí, ktorí ich inšpirovali, motivovali alebo skrátka sú niečím výnimoční, zrodil sa nápad zorganizovať prednášky pre obohatenie školského života, ktorý nám často pripadá ako stereotyp.
V období od 25.3. – 15.4.2015 to tak ale rozhodne nebude. Každý študent má možnosť zúčastniť sa niektorej z prednášok, dokonca aj viacerých. Počet na jednej prednáške je však do istej miery limitovaný. Iste uznáte, že by to v M1 vyzeralo asi ako na chodbe americkej High School, ak by sme tam vpustili viac ako 50 príslušníkov tunajšej gymnaziálnej inteligencie.

Matúš Jarečný V stredu 25.3.2015 sa počas 3. hodiny uskutočnila prednáška s pánom Matúšom Jarečným, konateľom spoločnosti SUVko, coaching pre každého a lektorom motivačných seminárov na tému „Môj inšpiratívny príbeh“. Zúčastneným študentom rozpovedal svoj príbeh, oboznámil ich s vplyvom a dôležitosťou motivácie na ceste za svojim cieľom a na vlastnom príklade ukázal ako sa dá demotivácia využiť vo svoj prospech a osobný rast.

Sapere audeJa, ako študentka, pozorovateľka a príležitostná žurnalistka nášho Golem-a som sa zúčastnila Matúšovej prednášky už po druhý raz. Na konferencii Leaders na UMB  v Banskej Bystrici a teraz počas jeho prednášky na našej škole, a preto si dovolím parafrázovať jeho slová:
„Bol som futbalista ako každý druhý chalan na dedine, ale to mi nestačilo, tak som sa stal kapitánom. Podarilo sa mi to vďaka môjmu odlišnému prístupu. Všetci ostatní futbaloví kapitáni sa k rozhodcovi správali konfliktne –  hádali sa s ním, nadávali mu, dokonca fyzicky útočili. A potom som tu bol ja, ktorý hľadal cestu komunikáciou. Skrátka som sa s rozhodcom porozprával ako so seberovným prihliadajúc na to, že on je ten, kto má v rukách právo rozhodovať proti alebo v prospech mňa a môjho tímu,“

Matúš Jarečný „Nešlo mi kreslenie, a tak som vymieňal ťaháky za výkresy či peniaze, to boli také moje podnikateľské začiatky,“ „To je tak, ako keď si vy stredoškoláci (najmä gymnazisti) na konci strednej poviete „čo teraz?“ a zistíte, že nič,“ „Zdedil som vinicu, tak som začal predávať víno. Uhm… Nie je tu nikto z daňového, že?“ „Dostal som ponuku od pani riaditeľky môjho gymnázia – a ako iste viete, tá sa neodmieta – prednášať pre starších ľudí“ – jednalo sa konkrétne o projekt 40UP, v ktorom bol Matúš súčasťou tímu učiteľov, jeho vtedy súčasných profesorov, ktorým bol zrazu kolegom, no školil samostatne vlastnú skupinu ľudí, a teda sa mu opäť podarilo byť iným ako ostatní rovesníci. „Každý má cestu, buď si povieš, že niečo zmeníš alebo, že tá pečeň ešte chvíľu vydrží,“ „Moja motivácia vždy vychádzala z demotivácie, keď som padol na dno, lebo moje plány stroskotali, a to, v čom som vynikal som už nemohol ďalej robiť, musel som nájsť niečo iné, v čom budem vynikať,“ a v neposlednom rade: „Dôležité je vaše chcenie,“.

V závere prednášky sa Matúš zameral na prezentovanie SUVka (Systém Univerzálneho Vzdelávania) a jeho pohľadu na to, čo tvorí naše vzdelanie a schopnosti. Zmienil sa o tom, že len 20% z vedomostí potrebných pre život tvorí naša „odbornosť“ teda to, čo nás učí škola. A kde získame zvyšných 80%? V praxi. S týmto názorom sa iste stotožňuje väčšina študentov, ale určite aj mnoho iných ľudí.

Andrej Barborka Počas 4.hodiny nasledovala prednáška s pánom Andrejom Barborkom. Andrej má 21 rokov, je člen poradného tímu ministra školstva, poradca generálenho riaditeľa Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže, a tiež bývalým prezidentom Študentskej rady stredných škôl SR. Venuje sa podpore práce s deťmi a mládežou; neformálnemu vzdelávaniu a rozvoju žiackych školských rád na stredných školách.

Sapere aude

Možno sa pýtate ako toto všetko dokázal a ešte k tomu v takom mladom veku? Nuž, všetko začalo tým, že v ôsmom ročníku dostal úlohu zo slovenského jazyka napísať slohovú prácu na tému „Ako zmeniť správanie žiakov našej školy“, dovtedy bol všedným žiakom, ktorý slovu domáca úloha neprikladal obzvlášť veľký význam. Paradoxne vtedy sa rozhodol túto úlohu urobiť a čo nasledovalo potom bolo smerodajné pre jeho ďalší profesionálny rast, samozrejme, že vtedy nad tým ešte takto nepremýšľal. Chcel „len“ realizovať spoluprácu medzi učiteľmi a žiakmi. Tak vznikol na jeho škole žiacky parlament.  Keď potom prišiel na strednú školu, založil žiacku radu aj tam. Ako zástupca svojej školy sa dostal na volebné zasadnutie Študentskej rady stredných škôl v Trenčíne, kde bol presvedčený, aby kandidoval na post prezidenta. Čo nasledovalo? Netúžil po tom, neočakával to, no stal sa prezidentom. Toľko v skratke jeho príbeh.

Na začiatku prednášky na našom gymnáziu prekvapil tým, že si nič konkrétne nepripravil, čo odôvodnil tým, že je zvyknutý na iné podmienky. Zvyčajne jeho prednášky a lekcie totiž trvajú omnoho dlhšie ako len jednu vyučovaciu hodinu. Pre účastníkov vytvára rôzne aktivity, ktorých nezanedbateľná časť sa odohráva vonku a ďalej v „bezbariérovom“ prostredí, ktoré nie je nijako obmedzené, zaškatuľkované a všetci v ňom majú rovnakú pozíciu, a teda sú k sebe akoby bližšie, čo napomáha vytvoreniu harmónie a správnej komunikácie.

Sapere audeNapriek všetkému bola jeho prednáška nepochybne dobre využitým časom. Opýtal sa: „Prečo ste dnes tu?“ Študenti takmer jednohlasne odpovedali, že sa im takéto prednášky páčia, vždy im niečo dajú, inšpirujú ich a motivujú k zmene. Potom sa opýtal: „Ako si myslíte, že na tom Slovensko je? Postavte sa dopredu tí, čo ste na Slovensku spokojní a nechcete z neho odísť, naopak tí, ktorí plánujete odísť postavte sa dozadu. No uprostred sa vytvorila tretia skupina, v ktorej som stála aj ja. V každej skupine bolo približne rovnako študentov a vždy jeden zo skupiny vyjadril svoj názor a odôvodnil prečo sa postavil na svoje miesto.

Sapere audeV skupine vzadu bol študent, ktorý sa vyjadril, že dôvodom, prečo chce zo Slovenska odísť je, že je tu zlý systém. Keď mal však konkretizovať čo tým myslí, povedal len, že všetko. Toho sa Andrej chytil a oponoval mu. Poukázal na to, že nie všetko je zlé, a že Slovensko má potenciál v mnohých rozličných sférach. Nehovoriac o nádhernej a jedinečnej prírode a kultúre, potenciálom je pre nás, že majúc v zákone zakotvené právo na žiacku školskú radu na každej strednej škole môžeme už tu začať byť aktívni a pričiniť sa k hnutiu udalostí okolo nás, rovnako tak je v zákone ustanovená aj podpora práce s deťmi a mládežou. Potom však prišlo na to, či je tento potenciál aj plne využitý. A tu sa už všetci zhodli, že nie je. Čím to je? Problémom je ľudská pasivita. Koľkokrát sa veci okolo nás dejú a my len tak prechádzame okolo bez povšimnutia? Koľkokrát si niečo všimneme, ale nevenujeme tomu viac než štipku pozornosti? Koľkokrát sa nám príležitosti priam núkajú a my ich pustíme pomedzi prsty preč?

Sapere audeAsi ste si sami odpovedali, že veľa. A tak je to aj s využitím potenciálu našej krajiny.
Treba ho uchopiť do rúk a využiť to, čo máme ako sa len dá. Nachádzať nové inovatívne spôsoby a svojou činnosťou prispieť k lepšiemu zajtrajšku. Toto však pasivitou nedokážeme. Každopádne, určite aj tieto prednášky prispeli k zlepšeniu povedomia nás študentov, pomohli k „nakopnutiu“ pre zmenu a odlišný prístup k dianiu okolo nás.

V mene študentov aj profesorov Gymnázia A. Kmeťa ďakujem Matúšovi a Andrejovi za priatie pozvania prednášať na Sapere aude a za to, že svojou osvetovou činnosťou neustále pomáhajú tam kde treba. Predovšetkým však mládeži, lebo tá je budúcnosť Slovenska i sveta.

Veronika Kvietková I.B

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>