Rozhovor s Grigorijom Mesežnikovom

Rozhovor s Grigorjim MesežníkovomPopredného slovenského politológa, prezidenta Inštitútu pre verejné otázky a nášho hosťa počas Dní Andreja Kmeťa, pána Grigorija Mesežnikova, netreba určite nikomu zvlášť predstavovať. Po diskusiách so študentmi si ochotne našiel čas aj na rozhovor pre časopis GOLEM a vám zostáva len sa pohodlne usadiť a prečítať si (nielen) o politike.  

  1. Nedávno ste sa zúčastnili v Mníchove na workshope s názvom Neliberálne a autoritárske tendencie v strednej, juhovýchodnej a východnej Európe. Vystúpili ste s príspevkom, kde ste okrem iného hovorili aj o raste pravicového extrémizmu. Myslíte, že sa tento trend bude u nás dať v najbližšom období zvrátiť?

GM: Rast pravicového extrémizmu na Slovensku je výsledkom pôsobenia viacerých spoločenských faktorov, ktoré tu existovali aj predtým. Len v súčasnosti nejaké súhrnné okolnosti spôsobili, že tá časť obyvateľstva, ktorá je náchylná na podporu pravicovej extrémistickej politiky, bola oslovená konkrétnym politickým subjektom. Tento subjekt v predchádzajúcich voľbách nezískal výraznú podporu. Ale v týchto voľbách voliči tento subjekt podporili, už je v parlamente a získal solídnu finančnú čiastku za účasť vo voľbách.  A v prípade ak na Slovensku nedôjde k zníženiu relevantnosti tých faktorov, ktoré vedú k podpore extrémizmu, tak si myslím, že k zvráteniu nedôjde. Myslím si, že v súčasnosti je na všetkých demokratických politických silách vytvoriť podmienky na to, aby tento rast nepokračoval.

  1. V čom vidíte paralelu, a v čom najväčší rozdiel v politickej scéne v 90-tych rokoch a v súčasnosti?

Rozhovor s Grigorjim MesežníkovomGM: V 90-tych rokoch išlo v podstate o počiatočnú transformáciu, keď Slovensko bolo vystavené mnohým problémom, s ktorými sa ťažko vyrovnávalo. Takým veľkým problémom boli deficity demokracie, keď sa časť politickej scény odvrátila od toho hodnotového rámca, ktorý po novembrovej revolúcii bol určujúci, a to spôsobilo aj naše problémy s európskou integráciou. V porovnaní s tým obdobím, dnes máme priaznivejšie vonkajšie prostredie, vstúpili sme do Európskej únie a NATO, máme väčšie garancie zachovania demokracie. EÚ znamená pre nás z hľadiska materiálneho aj nemateriálneho veľmi veľa. Z tohto pohľadu sme teda v lepšej situácii. Pravda je, že proces náročných reforiem a adaptácie na členstvo v EÚ mal okrem iného aj taký dopad, ako nerovnomerné rozdelenie výhod vyplývajúcich z členstva, čiže určitá časť obyvateľstva sa cíti nedostatočne „odmenená“  týmito výhodami, a samozrejme, reálne existujúce problémy znižujú pocit spravodlivosti u ľudí, a to sú korupcia, klientelizmus, selektívna justícia, a tak ďalej. Na vlne týchto problémov dnes vidíme, že dostávajú priestor aj extrémistické sily. Ale keďže sme v EÚ, myslím si, rámcové garancie demokratického režimu budú pôsobiť skôr smerom k podpore umiernenej politiky.

  1. Za čas existencie sa Inštitút pre verejné otázky dostal do povedomia širokej verejnosti. Čo pokladáte za najväčší prínos tejto organizácie?

GM: To boli naše projekty, výstupy v rámci projektov, v ktorých sme mapovali vývojový potenciál tejto krajiny. To bola Súhrnná správa o Slovensku, politická ročenka, vďaka ktorej mala slovenská verejnosť možnosť získať kvalitné informácie o stave spoločnosti. Toto je podľa mňa naším najvýznamnejším vkladom do verejnej debaty. A potom to, čo pozitívne ovplyvňovalo nastavenie slovenskej verejnosti, teda projekty, kde sme mapovali stav súdnictva a  kvalitu demokracie. Takisto to, že sa nám podarilo zvýšiť citlivosť verejnosti a vnímanie významu takej problematiky, akou je sociálne postavenie žien nad 45 rokov. Tieto projekty pomohli nielen pochopiť význam problémov, ktoré sme analyzovali, ale poskytli aj dobré podklady na ich riešenie.

  1. V súvislosti so summitom v Bratislave ste uviedli, že V4 sa v poslednom čase stáva súčasťou problému. Ako by ste toto stanovisko vysvetlili nám, študentom? Je toto zoskupenie štátov pre EÚ žiaduce?

GM: Je to skvelý formát regionálnej spolupráce, vďaka VyšehradskejRozhovor s Grigorjim Mesežníkovom štvorke sme boli úspešní pri vstupe do EÚ a NATO, pretože táto spolupráca medzi krajinami s problematickými vzťahmi ukázala západnej Európe, že sme schopní spolupráce, a že sa dokážeme navzájom podporovať. Doteraz až vždy naše postoje, ako regionálneho celku, a postoje EÚ a NATO boli v kľúčových otázkach zhodné. A prvýkrát od vzniku V4, sa táto skupina stala „disidentom“ EÚ. Tá jednota V4 sa teraz vytvorila vo veci, kde by sme podľa mňa mali skôr spolupracovať s EÚ, a to je migračná otázka. Niektorí politici, ktorí ešte celkom nedávno Vyšehradskú spoluprácu až tak veľmi nepovažovali za významnú, sa teraz chvália, že konečne V4 je jednotná v postoji, ktorý podľa mňa nie je vhodný. Lenže tým vytvárame problém, nepomáhame EÚ, ktorej sme súčasťou. EÚ, to sme aj my. My teraz nemôžeme pristupovať k riešeniu situácie tak, aby bola pre nás dôležitejšia situačná zhoda konkrétnych politických elít v regióne, než základné princípy európskej solidarity. A to, bohužiaľ, prispieva k tomu, že nás EÚ začína vnímať ako problém, čo okrem iného môže viesť k tomu, že Slovensko v ďalšom vývoji EÚ vypadne z jadra európskej integrácie a náš status sa zhorší.

  1. Pán prezident Andrej Kiska v rozhovore pre náš časopis uviedol, že školu robí dobrou učiteľ. Čo je však potrebné urobiť pre školstvo, aby bolo viac než len dobré? Zažíval niekedy tento sektor „zlaté časy“?

GM: Na poslednú časť Vašej otázky nedokážem odpovedať. Rozhodne si nemyslím, že to bolo sa socializmu, pretože vtedy sme žili v neslobodnej spoločnosti. Nemám bezprostredné dostatočné skúsenosti so školstvom. Súhlasím však s pánom prezidentom. Škola je predovšetkým o tom, ako učiteľ v tých podmienkach, v ktorých je, žiakov vie naučiť. Úlohou štátu je vytvoriť pre učiteľa také podmienky, aby to urobil čo najlepšie s použitím tých najvyspelejších metód a s nadväzovaním na dobré osobné skúsenosti. Školstvo je, samozrejme, veľký problém, je to vec, ktorá dosť polarizuje politickú scénu. Vieme, že v minulom roku situácia v školstve vyústila do protestných aktivít, štrajkov. To je indikátorom problémov. Súčasná vláda sa hlási k riešeniu týchto problémov, vrátane ministra. Vidím, že sa tu formujú rôzne skupiny so zaujímavými nápadmi, ako riešiť tieto problémy. Mám pocit, že v minulosti im veľký priestor nebol poskytnutý, dúfam, že ho dostanú za tejto vlády, ktorá to musí nejakým spôsobom vyriešiť, aby sa zvýšil potenciál krajiny. Naša celková konkurencieschopnosť je priamo závislá na tom, ako mladí ľudia budú vstupovať do aktívneho života s vedomosťami, ktoré získali na školách.

  1. Určite aj Vy máte človeka, ktorý Vás inšpiruje, či ku ktorému vzhliadate. Kto je Vaším vzorom?

Rozhovor s Grigorjim MesežníkovomGM: Samozrejme, veľkí humanisti. Medzi politikmi ľudia s nespochybniteľným demokratickým kreditom. Veľkí vedci, ktorí posunuli spoločnosť vďaka svojim výsledkom a zároveň to spojili s filantropickými aktivitami. Takisto aj verejní činitelia, ktorí sa v krízových situáciách zachovali principiálne, nezľavili zo svojich hodnôt a v konečnom dôsledku prispeli k lepšiemu vývoju. Hoci vtedy, keď sa postavili na správnu stranu, nemali istotu, že to dopadne dobre. Napríklad Václav Havel je pre mňa mravným vzorom. Takisto aj Andrej Sacharov, ktorý bojoval proti presile moci a nakoniec zvíťazil on, nie systém v tom čase. Vzor je silné slovo, ale sú ľudia, ktorých činy by sme mali aspoň čiastočne napodobňovať.

 

  1. Čo by ste na záver odkázali našim študentom?

GM: To, čo som sa im na svojich prednáškach snažil na záver uviesť: nevyhnutnosť a dôležitosť kritického myslenia. Je to veľmi dôležité, pretože v poslednom čase, paradoxne, hoci možnosti prísunu informácií a vedomostí sa zvýšili, a teda pre jednotlivca vznikajú podmienky na zvýšenie jeho vzdelanostnej úrovni, napriek tomu vidíme, že schopnosť kritického myslenia sa nezvýšila, skôr naopak.

Katarína Čardášová

Golem

sara-golem3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>