Prečo štrajkujem(e) ?

Moje postrehy k štrajku učiteľov a vysvetlenie mojej účasti… Napriek zdanlivej masívnej podpore štrajku medzi verejnosťou, (najmä rodičmi a študentmi) veľa ľudí okolo mňa (známi, priatelia, dokonca rodina a kolegovia) sú rázne proti štrajku a operuje s evidentne nedostatočnými informáciami o našej motivácii. Preto vám v deviatich bodoch vysvetlím o čo nám ide.

V podstate zrecyklujem myšlienky, ktoré niekoľkokrát zhrnul Vlado Crmoman, ale aj Mišo Havran, či Hvorecký. Tu napíšem, ako to vidím ja.

1.) Štrajk je spolitizovaný!
Samozrejme, veď školstvo je v zodpovednosti vlády, krajov a obcí, teda všetko politických nominantov. Proti Smeru-SD teraz štrajkujeme (súc mnohí sú ich voliči) tak, ako v roku 2003 sme s podporou Fica štrajkovali proti pravicovej vláde. Kto má pozná, vie, aké sú moje politické názory a podľa ostatných učiteľov v štrajku a ich vyjadrení sú vo veľmi širokom politickom zábere. Ak sa na tom chceli priživiť nejaké hnutia a strany, tak samotní učitelia to v zárodku v diskusii potlačili. Opozičné strany z toho samozrejme môžu vytĺcť kapitál, ale aspoň sa tak vytvorí tlak na celé politické spektrum. Nikomu nemôžeme zabrániť vyjadriť nám podporu.

2.) Štrajk mesiac a pol pred voľbami nič nevyrieši!
Ak by sa dodržal klasický slovenský scenár, tak by aj rok bol málo, avšak existuje skrátené legislatívne konanie. Ak je vôľa, tak to stihnú za dva týždne. Fico zvolá vládu, poverí ministrov školstva a financií na vypracovanie návrhu. Toto im zaberie maximálne týždeň. Pellegrini zvolá NR SR a ak je naozaj opozícia na strane učiteľov, tak vládny návrh podporí. Ak nie, Smer-SD má takú väčšinu v parlamente, že to schvália aj sami. Fico to môže obrátiť vo svoje veľké víťazstvo.

3.) Prečo ste neštrajkovali skôr?
Štrajkovali sme s podporou veľkých odborov v roku 2012. Dôvodom bol nesplnený sľub Vlády SR o každoročnom zvyšovaní učiteľských platov o 5% . Za tri roky, čo som bol od roku 2009 na doktorandskom štúdiu, to kvôli kríze nebol ani cent. Paradoxne som mal po návrate na gymnázium menší plat (asi 500 € v roku 2013) ako štipendium na doktorandskom. Po troch dňoch odborársky predák a nominant Smeru Pavel Ondek štrajk ukončil s tým, že Vláda zvýšila platy o 4%. Čiže nielenže nevyrovnala rozdiel za tri roky, ale aj zvýšenie bolo nižšie ako sľubovali. Odvtedy platy rastú, ale ťažko to dobieha valorizáciu a infláciu. Preto sa mimo veľkých odborov vytvorilo niekoľko nezávislých odborov a skupín (NŠO, SKU, ISU), ktoré vzhľadom na svoje obmedzené možnosti robili akcie počas posledných dvoch rokov. Z posledných spomeniem teraz na jeseň Deň dlhých nosov, Učiteľská kvapka krvi – Deň zdravia učiteľov a „Babysitting Day“. Robia to dobrovoľne v malom, ale lepšie ako to nič, čo robia skorumpované odbory Ondekove. Za posledné roky neprišla ani jedna pozvánka na stretnutie našim odborárskym predákom na škole, na žiadne rokovanie, ani na VZ v Tatranských Mlynčekoch.

4.) Učitelia majú oproti mne super platy.
Veľmi stručne. Ak nemáte VŠ vzdelanie pedagogického typu (ja som ukončil ANJ-DEJ s piatimi spolužiakmi, na odbor sa v roku 1999 hlásilo 120 uchádzačov), tak učiť nemôžete. Ja som zostal učiť ako jeden z možno 60 absolventov v roku 2004. Všetci moji spolužiaci pracujú v zahraničí alebo na Slovensku ako manažéri, učitelia na súkromných jazykovkách, prekladatelia, či úradníci na ministerstvách, veľvyslanectvách, či v treťom sektore. Môj plat v čistom bol v roku 2004 asi 8500 SKK, v roku 2009 asi 15000 SKK, čiže cca 500 €. Momentálne je to od 550 € cez leto po 620 € počas školského roka s cca 12 rokmi započítanej praxe. Chápeme, že máme priemerné platy ako v národnom hospodárstve, ale vysokoškolsky vzdelaní absolventi majú priemerné platy podstatne vyššie. Preto je štrajk skoordinovaný so zdravotnými sestrami, veď sa bojuje nielen za učiteľov, ale za všetkých zamestnancov školstva, čiže aj za vrátnikov, či upratovačky. Úspech by mohol priniesť pokrok pre všetky zložky spoločnosti od robotníkov, poštárky, lekárov, po možno aj kvalitnejších politikov.

5.) V práci ste pár hodín, o jednej už bežíte domov.
Pracovný týždeň je pre nás 40 hodín za týždeň, z toho samotné vyučovacie hodiny sú v počte od 20 do 28. Zvyšok času nám zaberá príprava na vyučovanie, byrokracia, administrácia, opravovanie testov, špeciálne aktivity, ako príprava komisionálok, individuálnych študijných plánov, krúžková činnosť a najmä triednictvo, čo je najväčšia záťaž pre byrokraciu, psychológiu, manažment, či proste pre voľný čas. Ja bývam na rodičovskom združení bežne do šiestej-siedmej v piatkový večer. A bežný pracovný deň u mňa končí o piatej, šiestej večer, keď ma zo školy vyženú upratovačky, ak si teda nechcem brať prácu domov. Samozrejme, sú tam ešte maturity písomné, ústne, reparáty, olympiády, súťaže, kultúrny program, riešenie výchovno-vzdelávacích problémov. Moji blízki a rodina vám potvrdia, že bežne opravujem písomky a eseje do desiatej večer, celú nedeľu a aj o tej desiatej večer telefonujem s matkou študentky o jej výsledkoch v škole, dochádzke, správaní, či ako jej v škole pomôcť. Ak ste toto ochotní podstúpiť za ten plat, tak ste ako ja. Ak nemáte VŠ, tak bohužiaľ nemôžete, nemáte na to kvalifikáciu. Každopádne moji rovesníci a spolužiaci s takou istou kvalifikáciou majú inde 1000 €. Niektorí vravia, že je to moja chyba, že som si taký odbor vybral a nerobím pre súkromný sektor. Dobre, ale ak napravím moju chybu a odídem zo školstva, prípadne to urobia tisíce mladých učiteľov, tak sa to asi prejaví na vašich deťoch.

6.) Učitelia majú dlhé prázdniny.
K voľnu počas poobedí, večerov, víkendov som sa už vyjadril. K prázdninám, to je pre žiakov. My ako všetci zamestnanci máme dovolenku. Máme 40 dní dovolenky na rok, čo je o 5 dní viac, ako majú iní zamestnanci vo verejnej správe, čo je asi jedinou výhodou tejto práce. Vychádza to z kolektívnej zmluvy, no dôvodom je skôr tzv. závodná alebo povinná dovolenka, čiže my si ju musíme čerpať vtedy, keď to nariadi vedenie školy. Cez leto nastupujeme na dovolenky okolo 10. júla, keď býva uzavretá administrácia školského roka, plány, či iná byrokracia. Nastupujeme od 20. augusta, keď sa začínajú prípravy na nový školský rok. Je však úplne bežné, že učiteľ kvôli množstvu práce ide do práce aj cez zimné, či jarné prázdniny a po pár rokoch má navyše aj 20 dní dovolenky (ako ja minulý rok) a nemôže si ju vyčerpať, pretože to samozrejme naruší vyučovací proces. A to nehovorím o vedení školy, ktoré býva v práci aj celé prázdniny.

7.) Nie všetci učitelia si zvýšenie zaslúžia.
Určite nie, ale nikto zatiaľ nevyrobil čarovný prútik, ktorý by dokázal ľudsky, spravodlivo a efektívne prelustrovať 80 tisíc ľudí. Preto je to v kompetencii riaditeľa školy, aby určil odmeny. Ak škola nejaké prostriedky z kraja na to vôbec má. Niektorí učitelia sú aj s tým malým platom spokojní, niektorí z politických dôvodov, iní sú zašití v konfortnom zamestnaní, kde ich mechanické a direktívne diktovanie kryje rodinkársky vzťah s vedením školy. Aj preto je účasť na štrajku iba 11 500 učiteľov. Kto teda asi štrajkuje? Zamyslite sa, kým ich vysmejete a dopredu nad štrajkom zlomíte palicu. My obetujeme možno aj polovicu platu, možno celý, aby sme na tieto veci poukázali. Myslieť si, že toto vyrieši Froncov normatív na žiaka, voľný trh a otázky dopytu po kvalitnom vzdelaní je naivné. Toto musí urobiť štát.

8.) Zvýšenie si zaslúžia, ale až keď budú mať výsledky.
Bez investície niet zisku. V odbore s takou dlhodobou návratnosťou to platí obzvlášť. Ak ste mali zlého učiteľa a teraz zbierate jablká v Taliansku alebo umývate riady v Anglicku, tak vidíte, kde je chyba. Dobrý plat priláka šikovného a motivovaného učiteľa, ktorý môže mať ohromný dopad na budúcnosť desiatok a stoviek ľudí v budúcnosti. Preto sme si na škole hovorili, že premiérov výrok by mohol byť tragikomickým mottom tohto štrajku: „Štát učiteľom rád pomôže, ale najprv musia učitelia niečo urobiť pre štát.“

9.) Učiteľom ide iba o peniaze do svojho vrecka.
Momentálne sú na stole tri požiadavky, je ich však podstatne viac a týkajú sa množstva vecí. Neštrajkujeme len za vyššie platy, hoci je to základný predpoklad obrody školstva, ale aj za materiálno-technické a ľudské vybavenie rezortu. Zrušenie normatívov na žiaka, systematické a odborné vedenie rezortu, slušný status v spoločnosti, kreditové príplatky, nový školský zákon, kompetencie učiteľa a rodiča, národné kurikulum, systematické prepojenie výučby s praxou, či reforma učebných plánov, zásobenie dostatočným množstvom pomôcok, debyrokratizácia školstva, návrat kompetencií z krajov na štát sú pre nás viac ako sociálne byty pre začínajúcich pedagógov. Je to už ohlodaná kosť, hodená ako v časoch mojich začiatkov pôžička pre mladých pedagógov, z ktorej som si tak za 30-ročný dlh mohol dovoliť kúpiť tretinu jednoizbového bytu.

Na záver: Čo by som robil na mieste premiéra ja? Čakám a naťahujem s vopred pripraveným kompromisným plánom a rozpočtom. Potom víťazoslávne predložím návrh v parlamente, nechám opozíciu prejaviť sa, aká je stále neschopná a pretvaruje sa a nakoniec sa budem pasovať do úlohy záchrancu. Neznie to tak ficovsky? Potom tu šanca na úspech štrajku je. Každopádne, sa to ukáže po voľbách, pretože nikto vám nemôže dať toľko, koľko vám ja môžem sľúbiť.

Mgr. Miron Breznoščák.

Golem

sara-golem3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>