Oslnivé Tradície Japonského Umenia

Písomnosti, maľby, remeslá, architektúra… Farbené dekoratívne umenie žiari  v samotnom srdci Japonska.

Mnohé roky nachádza estetika v Japonskom umení krásu v obmedzovaní dekorácií, viaže sa na jednoduchosť a využíva len málo farieb a monotónnych odtieňov. Medzitým sa však v tradíciách vyskytujú nádherné materiály, ako je zlato a striebro so živými farbami, teda nechávajú nádych skvostu a vytvárajú nádherné ornamenty.

Oslnivé Tradície Japonského Umenia

Žiarivé umenia budhistických písiem a waka poézie
Využívanie zlata na zobrazenie nadpozemských náboženských sfér je bežné na celom svete a Budhizmus určite nie je výnimkou. V je podľa istej sútry (sútra alebo sútram je krátka poučka, stručné pravidlo. Sútry tvorili stručný súhrn budhistickej filozofie) oný lesk je svetlom, ktoré vyžarovalo z Budhu. Začiatkom obdobia Heian (794 – 1192) boli v Japonsku niektoré sochy Budhu a chrámové interiéry zdobené zlatom. V Číne a ostatných častiach východnej Ázie sa nachádzali budhistické texty spísané zlatou alebo striebornou kaligrafiou a v Japonsku boli tieto praktiky podporované tak, že sa zlatom a striebrom dekorovalo mnoho objektov nielen náboženského charakteru. 

   Koncom dvanásteho storočia dala vládnuca dynastia náboženskému inštitútu sútra modlitebné texty a umelecké diela vyhotovené šľachtou, napríklad zbierku poézie waka a obrázkové zvitky, a práve tieto boli väčšinou bohato ozdobované. Vnímať útlocit šľachty k umeniu môžeme i skrz ich svetské zvitky, ktoré neraz bývali zdobené ako písomnosti, zlatom a striebrom.
    Haku-čiraši („roztrúsené zlato alebo striebro“) bola jednou z prvých bežných techník zdobenia, bežne používaná i dnes. Plátok zlata a striebra bol rozrezaný na dva rôznych veľkostí, podrvený na prach, alebo nakrájaný do náhodných tvarov, ktoré boli potom pomiešané na papieri, aby vytvárali mystický svet ilúzií. Táto technika bola neskôr rovnako aplikovaná do obrazov. Umelci sa usilovali o elegantnú krásu skrz harmonizáciu opulentnej brilancie zlata so silne belavým odtieňom striebra a rafinovanosťou farieb.   


Oslnivé Tradície Japonského Umenia
Hravé dotyky užívajúce slobodu od reality
Čínske a západné obrazy v globále maľované za realizmu mali reprezentovať skutočnosti také, akými naozaj boli. Istého času boli japonské umenia citeľne ovplyvňované Čínou, no ku koncu sa ubrali odlišným smerom. Radšej ako pokúšanie sa vyjadriť vznešené ideály skrz verné zobrazovanie reality, umelci v Japonsku vykresľovali hravého ducha dizajnovými prvkami a oko potešujúcimi efektmi.

   Napríklad atramentové kresby čínskej krajiny umelci zdôrazňovali robustnosťou balvanov a skalnatými strmými útesmi, zatiaľ čo japonské maľby obmedzovali tieňovanie a vykresľovanie nerovnosti pôdy a namiesto zaoberania sa s topografiou ako plochým povrchom, boli zdobené úchvatnými materiálmi, zahŕňajúc zlato a striebro. Niektoré z mnohých veľkých skladacích kresieb vyrábaných v Japonsku, majúce počiatky v 16. Storočí, boli pokryté veľkým množstvom pozlátka, čo spôsobilo, že stratili na hĺbke a niektorých stereotypných efektoch, no na druhej strane dosiahli jedinečnú formu vyjadrenia prostredníctvom pozoruhodnej dispozície kvetov, stromov, zvierat a pod. Táto technika, v ktorej je perspektíva zámerne odignorovaná, viedla k mnohým znamenitým umeleckým dielam a tie samozrejme ukazujú, ako boli cítenia japonského umelca odlišné od prístupov uplatňovaných čínskymi maľbami.

Záľuba v lesku v histórii japonského úžitkového umeniaOslnivé Tradície Japonského Umenia
Makie dekoratívne techniky kombinujú lak a posypový prášok, opäť zvyčajne zlato alebo striebro. Toto tradičné japonské lakové remeslo má svoje počiatky v 8. Storočí a dospievalo skrz rôzne fázy rozvoja. Raiden zaiku, využívajúci lesklé kúsky škrupiny perál, môžeme tiež vidieť v iných kútoch sveta, no zaujímavé je, že v Japonsku bola vložka kombinovaná s makie pre dosiahnutie ešte exotickejšieho efektu.
   Pozlátko na japonských obrazoch bývalo svojho času tak úzke, že boli použité iba kúsky zlata minimálnej veľkosti, na druhej strane častice zlata rozdrveného na prach pre makie sú omnoho hrubšie než pozlátko, takže omnoho viac zlata bolo spotrebovaného na makie pre daný povrch. To vysvetľuje, prečo makie zlato pôsobí dojmom pevnej hmoty.
   Začiatkom 10. storočia kultúra šľachty obľubovala makie z potreby precítiť svoje bohatstvo, ako je vidieť na ich nábytku a zariadení, architektonických výzdobách a pod. Neskôr, keď vojenská trieda držala prach v časoch Kamakura (1192 – 1333), dramatické pozadie makkie s pozlátkom sa stalo ešte honosnejšie.
Oslnivé Tradície Japonského Umenia

Denisa Lakoštíková

Golem

sara-golem3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>