Nenávidím, aby som nevidel, kto som.

Poznámka: Text bol napísaný ako súčasť aktivity k projektu: Holokaust ako nástroj výchovy k postojom, téma zadania bola: Krátka esej o príčinách antisemitizmu (alebo antijudaizmu) a jeho následkov v historickom kontexte. (Nadácia Milana Šimečku).

Definícia antisemitizmu podľa wikipedie.com: „Antisemitizmus je nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Židom ako predstaviteľom židovského náboženstva (judaizmu), etnickej skupine alebo rase. Aj keď samotné slovo (anti-semitizmus) je odvodené od slova Semiti, dnes sa ním neoznačuje nepriateľstvo voči semitským národom všeobecne (kam patria aj Arabi), ale len voči Židom. Extrémnym príkladom antisemitizmu je otvorene nepriateľská nacistická ideológia Adolfa Hitlera, ktorá viedla ku genocíde európskych Židov – holokaustu (1939 – 1945).[1]

Nenávisť podľa wikipedie.com: „Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu, nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť a s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde. Ide o zmes citu a afektu.“[2]

            V nasledujúcom texte sa chcem zamyslieť nad príčinami a dôsledkami špecifickej nenávisti a to na antisemitizmus v našom, slovenskom, prostredí. Text je čisto autorov osobný názor, ktorý získal na základe pozorovania svojho prostredia a dejín. Cieľom práce nie je poskytnúť odborný pohľad na problém, ale skôr vyvolať diskusiu. Pokiaľ to bude možne autor podporí svoje tvrdenia argumentmi a faktami, ktoré budú buď priamo v texte, alebo v poznámkovom aparáte.

            „Nenávidím, aby som nevidel, kto som,“ je názov, ktorý ma napadol, keď som rozmýšľal ako pojmem túto prácu. Uvažoval som nad iným uhlom ako je ten tradičný a verím, že sa mi podarí udržať moje myšlienkové pochody jasné a čitateľné. Ako prvé ma napadlo, že sa pozriem na definíciu antisemitizmu podľa wikipedie. Odcitoval som ju hneď na začiatku, aby čitateľ chápal tento pojem rovnako ako ja. Tu ma zarazil jeden fakt a to, že v samotnom slove sa skrýva malý paradox: „semiti“[3]. Pojem sám o sebe nesie v sebe istú absurditu, pretože pomenováva niekoľko etník, pričom tým však „,myslí“ len Židov[4]! Akoby v svojom obsahu skrýval a dával najavo opodstatnenie a zmysluplnosť… No dosť prvotných úvah. Pozrime sa ďalej.

Rovnako som si vzal na paškál pojem nenávisť, aby som poriadne rozumel, čo ľudia prežívajú pri pohľade, či pomyslení na Žida. K čomu som prišiel? Slovom k „emócii, zaujatosti, odporu a potrebe škodiť“. Akosi mi tam chýba rozum, uvažovanie, pochopenie a racionálnosť. Ale prizrime sa viac k realite a skutočnostiam, ktoré stoja za touto špecifickou emóciou.

Čo nás[5] hnevá na tých Židoch? Sú bohatí, skúpi a úžernícki. Sú iní, zabili Ježiša a stoja za problémami celého sveta (hlavne nás Kresťanov) respektíve manipulujú svetom vo svoj prospech, ktorému my, nechápeme, ale trpíme tým. Kde sme na to prišli, koľko je na tom pravdy a prečo to robíme?

Lebo sú bohatí… Dojem, že Žid musí byť bohatý sa nesie našou (väčšinovou) kultúrou už od dôb, keď Židia pôsobili ako bankári pri kráľoch[6] ako aj pre spoločnosť. Bolo to z jednoduchého dôvodu – kresťan nesmel vykonávať bankársku/prácu s peniazmi. Malo to svoje výhody aj nevýhody; výhody – boli chránení panovníkmi ako zdroj príjmov, nevýhody – mohli byť eliminovaní ako nevhodné memento dlhu, táto druha skutočnosť mohla byť prakticky spojená s ventilovaním nahromadenej agresie v spoločnosti, čiže boli akýmsi fackovacím panákom spoločnosti (pogromy). V modernej dobre videli ľudia len výsledok ich práce (nie je tomu inak ani teraz, keď ľudia závidia bohatým bez toho, aby kriticky zvážili, čo bolo treba na to, aby nadobudli svoj majetok) a to vyvolávalo opätovne závisť a to je už len krok k nenávisti. Tu treba taktiež vidieť kontext. V roku 1867 získali plnohodnotné občianske práva, tj. mohli vykonávať akékoľvek povolanie. Samozrejme, že po toľkých storočiach odopierania sa vrhli do nových možností – len sa pozrime na paralelu zrovnoprávnenia žien, neobsadili/neobsadzujú niektoré pozície agresívnejšie ako muži (napríklad výborné žiačky na školách…)? Je im to možno vyčítať? Je im možno vyčítať, že pochopili skôr, čo znamená obchodnícky duch a princíp liberalizmu (laissez-faire)? Ľudia ich obviňovali z úžerníctva a necitlivosti. Tu sa ja pýtam, kde boli „slovenské“[7] alebo „ľudové“ finančné inštitúcie, ktoré by vedeli zastúpiť židovské finančné služby? Ešte sa inak rečnícky spýtam, ako by sa choval akýkoľvek (aj slovenský) obchodník, ktorý vie, že ide do veľkého rizika (nesplatenie, možnosť pogromu,…) s požičaním peňazí? V tejto časti mi nedá, aby som sa spýtal, ako je možné, že národ tak perzekvovaný a týraný dokázal byť finančne nadradený nad majoritou?

Vytýkať Židom, inými slovami, spoluprácu, spolupatričnosť, obetavosť, húževnatosť, trpezlivosť a cieľavedomosť je potom smiešne a …na seba-zamyslenie. Vyčítať im, že robia rovnaké ľudské chyby ako všetci, je taktiež na zváženie.

Sú iní a manipulujú svetom (ako sám Satan!). Uvažujem nad tým, či je nevyhnutné vôbec spomínať základy a počiatky kresťanstva ako takého. Zamýšľam sa nad tým, kto boli prví kresťania, kým boli apoštoli Ján, Lukáš, Peter, či Pavol (Šaul?)? Židia! Sú iní, lebo robia veci inak ako my: jedia inak ako my, hovoria inak ako my, oslavujú iné sviatky ako my, modlia sa inak a majú toho istého boha (prosím o memento o Starom a Novom Zákone). Áno sú iní ako my a sú rovnakí ako my, sú ľudia s tým istým bohom. Avšak stereotypy hovoria inak, sú to vyznávači Satana a dokonca nesú všetky znaky Satana[8]. Nejeden krát boli obvinení z rituálnych vrážd[9] a iných katastrof, za ktoré boli kruto skupinovo (pogromy), či individuálne trestaní. Ako je možné, že moderne zmýšľajúci človek s prístupom k vzdelaniu a informáciám môže veriť v niečo takéto, že vôbec pripúšťa možnosť reálnosti a opodstatnenosti takýchto predsudkov?

Vyčíta sa im, že o sebe tvrdia, aký sú vyvolený národ a ako taký sa snažia ostatné národy zotročiť a podmaniť si – s týmto súvisí aj manipulovanie svetom[10]. Je istou skutočnosťou[11], že (aj) židovské rodiny dokázali podporiť a spopularizovať isté smerovanie ľudského cítenia a vkusu – pozrime sa na viedenskú secesiu, art nouveau, či francúzsky expresionizmus a impresionizmus 19.-20. storočia[12]. Teda boli to aj oni, „iní“, ktorí podporovali nepochopené a nedocenené umenie danej doby. A vďaka ich mecenášstvu môžeme doteraz obdivovať diela vtedy odcudzovaných a neocenených umelcov.

Avšak stále ostáva otázkou, či je skutočne možné ovplyvniť chod celého sveta v prospech jedného národa…? Alebo je to len spôsob ako zjednodušiť chápanie sveta ako za starých, prastarých čias, keď za všetkým stáli bohovia[13]?

Teda keď sa vrátim späť k nadpisu tejto úvahy „Nenávidím, aby som nevidel, kto som“, mi na um prichádza záver, že človek nenávidí, aby odpútal pozornosť, nie len iných, ale hlavne tu svoju, od  vlastných slabých stránok a neschopností (aj reflexie). Je to akýsi nepodložený detinský argument pre to, aby sme nemuseli robiť nič a mali vhodný cieľ na ventilovanie komplexov a nahromadenej frustrácie. Nenávidíme, lebo obdivujeme ako niekto iný dokázal svoju slabosť a ťažkosti sveta prekonať lepšie ako my sami.Nenávidím, aby som nevidel, kto som.

Banská Štiavnica, 25.11. 2015

Paul Guevara Kindji (Krocht)


[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Antisemitizmus, 25.11.2015.

[2] https://sk.wikipedia.org/wiki/Nen%C3%A1vis%C5%A5, 25.11.2015

[3] Semiti boli jazykové a etnické skupiny, ktoré mali svoje pôvodné sídla v Prednej Ázii a najmä v juhozápadnej Ázii. https://sk.wikipedia.org/wiki/Semiti, 25.11.2015.

[4] Pomenovanie žid/Žid preberám podľa úzusu, ktorý je vysvetlený v práci autoriek Hradská, J. a Molnárová, S.: Židovské dejiny a kultúra, 115s. (viac:

http://www.nadaciamilanasimecku.sk/fileadmin/user_upload/dokumenty/priru__ka_4kapitolaA4.pdf) ako aj na internete – wikipedii; teda s veľkým „Ž“ označujúce etnikum, pretože problematika antisemitizmu zasahuje rovinu náboženskú ako aj etnickú. https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDidia_(etnikum), 25.11. 2015.

[5] Úmyselne používam termín „nás“, aby sme to cítili emotívnejšie a osobnejšie; myslíme tým väčšinové etnikum.

[6] V našich pomeroch napr. Ondrej II. vydáva Zlatú bulu v roku 1222, ktorá obmedzuje židovských finančníkov. KOL.: Dejiny Slovenska. Bratislava : AEP press, 2000, 107s.

[7] Už narážam na obdobie moderných dejín (19.-20. stor.), keď koncept „slovenskosti“ bol vyprofilovaný.

[8] POTOK, C.: Na počátku. Praha : Argo, 2001, 54- 57s.

[9] Dreyfussová aféra. Eco, U.: Pražský cintorín. Bratislava: Slovart, 2012, 406-407s. Alebo masové upaľovanie Židov v Pezinku.

[10] Len na ilustráciu: http://www.ac24.cz/zpravy-ze-sveta/1322-rotschildove-rodina-ktera-manipuluje-s-celym-svetem, 25.11. 2015.

[11] Je to na diskusiu a hlbšiu analýzu.

[12] De WAAl, E: Zajíc s jantarovýma očima. Praha : Euromedia Group, k.s. – Ikar, 2010, 368s.

[13] Mýty a legendy gréckych a iných bohov. Ak by však čitateľ chcel viac o fungovaní a význame náboženských predstáv, tak mu odporúčam: ELIADE, M.: Dejiny náboženských predstáv a ideií (I-III). Bratislava : Agora, 1997.

Golem

sara-golem3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>