Mám na to právo?

JA MÁM PRÁVO POVEDAŤ SVOJ NÁZOR. MÁM NA TO PRÁVO! MÁM PRÁVO SA ROZHODOVAŤ.

Toto sú vety, ktorými sa my, mladí, zvykneme oháňať pomerne často. Či už pri škriepkach s rodičmi, keď vás nepočúvajú, učiteľmi alebo kamarátmi, s ktorými si týmito vetami dokazujete čo i len absurdnosti. Radi vyťahujeme na svetlo sveta čo všetko vlastne môžeme a že nám to nikto nemôže zobrať. Ale vieme naozaj o čom sú ľudské práva? Na túto tému sme sa dňa 12.12. na našej škole zamerali. Posledné tri hodiny nám boli láskyplne prepustené neformálnemu vzdelávaniu a možnosti zistiť čo teda tie ľudské práva robia. Ako prvé spomeniem besedu s dámou z platformy „Nie v našom meste“, ktorá je v Banskej Bystrici. Porozprávala nám o tom čo vlastne robia, ako napríklad rôzne workshopy, eventy (Human Forum) a mnohé iné. Vznikli, keďže neboli spokojný s politickým a sociálnym vývinom v ich meste a chcú tam rozvíjať toleranciu a pochopenie. Naša návšteva taktiež spomínala, čo všetko by sa ešte dalo zmeniť, čo je zlé, objasňovala situáciu na Slovensku a nútila nás zamyslieť sa nad tým prečo to tak v skutočnosti je a „funguje“.

Ďalšou súčasťou nášho programu bola výstava prác študentov na tému „čo by sa stalo, keby to bolo inak…“. Pre ľudí, ktorí to náhodou nepostrehli, išlo o to že študenti mohli vytvoriť projekt, v ktorom by opisovali situáciu, ktorá by nastala po zmene určitých pravidiel a potláčala by sa tým demokracia a ľudské práve určitých skupín. Naši spolužiaci sa v tom riadne vyhrali a boli tam modelové podmienky ako „čo keby mohli vlakmi jazdiť len hnedovlasí ľudia“, „čo keby hnedookí ľudia nemohli nosiť okuliare“, „čo keby boli ľudia odcudzovaní na báze ich správanie“ a mnohé iné, ktoré nám dovoľovali pozrieť sa na iné svety a prečo je práve naša nedobrá demokracia najlepšie čo teraz máme. Nezabudnime ani na workshop, ktorý bol pripravenú na tému ako inak než „Ľudské práva“. Baby nám o pár z nich porozprávali a na všetko vytiahli zaujímavé príklady z reálneho života. Celé to ukončili parádnou aktivitou, formou súdu – strana za, proti a súdna. Rozhodovalo sa o osude ženy s vážnou chorobou, nedovoľujúca jej hýbať sa a či by mal byť jej muž trestne stíhaný potom ako jej pomôže spáchať samovraždu. Táto aktivita prevetrala mozgové závity každému, zvlášť ľuďom, ktorí zrazu museli obhájiť názor, ktorý v reálnom živote nezastávajú.

#lastbutnotleast tu máme stanovisko, na ktorom sa viedli tri rôzne debaty. Debata na profesionálnej úrovni, nie je tá ktorú vediete s mamkou po telefóne na záchode, ale je to vlastne kontrolovaná, súťažná výmena názorov a ľahšou formou vám ju v tento deň predvádzali členovia debatného klubu, ale i začiatočníci. Debaty boli vedené na tri rôzne témy: prečo by mali mať homosexuáli právo na adopciu dieťaťa; prečo by mali mať ľudia právo na domov aj keď si ho nemôžu dovoliť a ako poslednú oddychovú tézu si zadali, prečo by super hrdinovia mali nosiť masky. Cieľom týchto debát bolo poukázať na rôzne ľudské práva, s ktorými sa stretávame a možno ich až tak nevnímame. Po ukončení každej z debát sa spustili medzi diváckym polom a rečníkmi menšie výmeny názorov, k čomu ich vlastne debata mala aj motivovať. Verím že tieto aktivity si užili všetci pozorovatelia, či podieľajúci sa na ich tvorení. Bola to zaujímavá forma učenia a žiaci si z toho hádam odniesli viac ako len z obyčajného vysedávania na hodine. Moje osobné zhrnutie je, že síce nevyšlo všetko podľa predstáv organizátorov, no i tak som sa toho veľa dozvedela a zároveň som sa aj zabavila. A čo vy, máte pocit že právo na neformálne vzdelávanie na školách je dôležité?

Nikoletta Zeleňanská, 2.C15451303_600150423503396_604203560_n

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>