Erasmus +, ACT in Europe 1. časť

Naša škola sa zapojila do projektu Erasmus + s podtitulom ACT in Europe. Ide o spojenie sveta práce a školy. Prvá zastávka sa konala v nemeckom Freyburgu v dňoch od 23.-27.februára 2015 a hosťovskou školou bola škola Friedricha Ludwiga Jahna. Výprava nášho gymnázia bola v zložení: p.p. Jakubíková, p.p. Michalec, Lenka Šichtová (1.C), Barbora Borošková (2.C), Eva Materlínová (2.C), Lucia Valúchová (3.C) a Petra Krňanová (3.B). V tomto článku vám Golem revue prináša podrobnú reportáž z pobytu očami žiačok, deň za dňom.

DSC_7399Pondelok, 23. 2. – Barbora Borošková

Vzhľadom na to, že pondelok bol náš prvý deň, vôbec sme nevedeli, čo od toho máme čakať. Ráno sme vstali a šli sme na raňajky. Pripravené boli švédske stoly s veľkým množstvom jedla. Všetci sme sa dobre najedli a čakali na autobus ktorý nás zaviezol do susedného mesta Freyburg.

Vystúpili sme pred veľkou základnou školou a cez pomerne veľký dvor sme vošli do budovy. Škola bola o dosť väčšia ako naše gymnázium a nachádzalo sa tam veľa malých chodbičiek, v ktorých sa človek veľmi rýchlo stratí.

Po krátkom príhovore nás zaviedli do učebne, kde sme počúvali mladých žiakov ako rozprávali o svojej skúsenosti s prácou. Veľa sme však nerozumeli, nakoľko ich angličtina bola veľmi nezrozumiteľná so silným nemeckým prízvukom. Ešte chvíľu po tom ako dohovorili sme sa rozprávali s pár študentmi o rozdieloch v školstve v našich krajinách. Hneď ako sme sa dorozprávali sme šli na prehliadku mesta Freyburg.

Mesto bolo naozaj krásne s mnohými malými uličkami a historickými domčekmi. Navštívili sme múzeum Friedricha Ludwiga Jahna, ktorý vynašiel pár zaujímavých vecí ako napríklad kozu na skákanie. Trochu nás prekvapilo, že všetko, ale úplne všetko v tomto múzeu bolo po nemecky, a tak sme veľa nerozumeli. Po návšteve tohto múzea sme navštívili osobne starostu mesta Freyburg na radnici. Aj keď to možno znie lákavo, bola to celkom veľká nuda, pretože sme tam sedeli asi tak trištvrte hodiny. Našťastie bol pán starosta veľmi šikovný a vybavil kľúče od miestneho kostola. Síce bola vo vnútri pekelná zima, no stálo to zato. V meste sme v podstate strávili celý deň.

DSC_7403Keď sme prišli do Eurovillu (vo vedľajšom meste Naumburg, tam sme bývali), všetci sme boli hladní, a tak sme šli na večeru do reštaurácie, ktorá bola doslova pár krokov od nášho domu. Vzhľadom na to, že jedálny lístok bol kompletne celý po nemecky, stavili sme na náhodu. A to sme robiť nemali, pretože nám všetkým doniesli úplne nechutné jedlo. Lucka si objednala polievku dňa, no namiesto toho jej doniesli kašu podobnú detskej výžive. Peťa, Lenka a Eva mali nejaké čudesné karí, ktoré podľa nich chutilo ako vifonka s ryžou. Pán profesor stavil na klasiku, teda rezeň a asi ako jediný sa poriadne najedol. No a ja som mala nechutný kyslý šalát.

Utorok, 24.2. – Lucia Valúchová

Deň sme začali raňajkami. Už sme trochu vedeli, ako to na raňajkách chodí, a tak sme neváhali a ako praví Slováci sme si nabalili jedlo aj na cestu. Potom sme sa ešte vrátili na izbu po batohy a nastúpili sme do autobusu. Cestou v autobuse nás sprevádzal nemecký majiteľ niektorých viníc, ktorý bol tiež majiteľom syrárne, do ktorej sme sa rozhodli ísť.

Cesta bola trochu dlhá, ale nakoniec sme dorazili tam, kam sme chceli. Vystúpili sme pred masívnym komplexom syrárne v meste Bad Bibra. Prvé bolo informačné video o tom, ako to v syrárni chodí. To, ako to tam chodí som si zväčša musela domyslieť, keďže video bolo v nemčine. Ďalej sme sa s anglicky hovoriacim sprievodcom (jeden z mála anglicky hovoriacich ľudí) túlali po vonkajších komplexoch syrárne. Zaujímavé bolo, že z 10 litrov mlieka vyrobia 1 kilo syra, a že denne do továrne dovezú cca 100 000 litrov mlieka. Nezdržali sme sa dlho, autobus už netrpezlivo čakal na náš návrat.

DSC_7432Ďalšia na programe bola vinica, kde rôzni pestovatelia hrozna predávajú svoje hrozno a tvoria spoločne jedno veľké spoločenstvo s množstvom privilégií. Všade bolo cítiť vôňu hrozna v kombinácii s alkoholom. Keď sme vošli do staršej časti, uvidela som pri každom sude sviečku. Sviečky tam boli na to, aby sa mohlo sledovať množstvo oxidu uhličitého vo vzduchu – ak sviečka zhasla, väčšinou vyhasol aj váš život. V novej časti bol už oxid uhličitý regulovaný. Prezreli sme si ešte obchodík s vínom, ktorý bol súčasťou budovy a išli sme ďalej- pozrieť sa na miesto, odkiaľ sa získava mlieko.

Keď sme tam dorazili a vystúpili z autobusu, ovanuli nás vône nie každému príjemné… Kravičky nám zapózovali na fotkách a dozvedeli sme sa aj čo-to o výrobe mlieka. Tieto kravy boli denne schopné vyprodukovať až 20 litrov mlieka. Posledná zastávka pred obedom bolo miesto s poľnohospodárskymi prostriedkami. Veľké, obrovské traktory a pluhy.

Obed sme mali v hoteli Edelacker. Tu taktiež vzniklo veľa fotiek pod rukou rakúskeho učiteľa Herberta.

Po obede sme si pozreli mesto Naumburg a jeho katedrálu. Náš sprievodca bol ako druhý pán profesor Breznoščák, a to sa nám veľmi páčilo, pretože štýl, akým hovoril, nám bol známy. Zistili sme, že iba pár budov v celom meste je pôvodných, pretože dávny požiar zrovnal so zemou zvyšok mesta, ktoré bol potom nanovo postavené. Katedrála mala vo svojich útrobách sochu Ježiša Krista vo veľmi zvláštnej polohe na kríži. Bol celý vzpriamený a vyzeral na kríži hrdo. Ľudia v tých časoch ho považovali za silného vodcu, ktorého ani kríž nezlomil, a preto ho zobrazili takto. Taktiež nevedeli, ako by mal správne vyzerať.

DSC_7473Keď sme vyšli z katedrály, dali sme si rozchod. S dievčatami z Nemecka (ktoré nás navigovali) sme vykúpili potraviny a kúpili si Haribo cukríky a rôzne iné veci. Potom sme zašli do kníhkupectva, no všetky knihy, okrem knihy Päťdesiat odtieňov šedej boli po nemecky (aké nečakané). Deň sa blížil ku koncu, a my sme už (zase) boli hladné. Stretli sme sa s učiteľmi pri centre pre turistov. Rozhodli sme sa, po neúspechu večere na hosteli z predchádzajúceho dňa, že to stavíme na istotu a pôjdeme na pizzu. Našli sme si malú taliansku pizzériu, kde bola pizza veľmi dobrá. Taktiež ľudia tam boli veľmi ochotní a 7 pízz nám doniesli za rekordných 15 minút od obdržania objednávky.

Rozhodli sme sa vrátiť sa naspäť na hostel pešo. Netušili sme však, že sa stratíme… Prešli sme si mesto a aspoň sme videli veľa pekných uličiek a zákutí. Videli sme dokonca aj „strašidelný“ dom, kde mali v oknách staré bábiky.

Keď sme už boli na izbe, so smiechom za nami prišla Eva s Barborou. Barbora si totižto kúpila zubnú pastu… aspoň to si myslela… Vykľulo sa však z toho lepidlo na protézy. Dlho sme sa smiali a potom sme sa ešte chvíľu hrali activity a iné hry s Maďarkou Adri.

 

Koniec prvej časti.

Petra Krňanová, 3.B

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>