Aby umenie bolo dobre počuť

   Aby umenie bolo dobre počuť Nepravidelné hlásenie! Tento článok môže obsahovať subjektívny pohľad na divadelné predstavenia, svojské vysvetlenia metafor a nepochopenie niektorých narážok. Akákoľvek zhoda s tvojím porozumením  predstavení je čisto náhodná.

Tridsiateho septembra až druhého októbra, prebiehal v uliciach Štiavnice divadelný festival nového kabaretu a pouličného umenia. Zámerne ti teraz stručne opíšem tri predstavenia ktorých som sa zúčastnil, a ktoré ma zaujali najviac, aby si okúsil aspoň zlomok z toho čo toto podujatie ponúklo .

KOZA A KLADIVAby umenie bolo dobre počuť O z dielne Kremnického divadla v podzemí sa zaoberalo hlavne otázkou Solidarita vs Sebectvo. Každý herec vyrozprával príbeh z vlastného života ktorý opisoval buď moment keď bol najviac sebecký alebo najviac solidárny. Uvoľnil by si miesto staršej dáme v MHD potom ako si si prvýkrát sadol po ôsmich hodinách práce? Čo by si si myslel o mužovi ktorý stál pol hodinu v rade a potom pustil všetkých ostatných pred seba? Kde je hranica medzi solidaritou a seba deštrukciou? Kedy sme sebecký a kedy je už sebecké od iných žiadať niečo od nás? Ako je ľudom v raji, a ako ďaleko má od niečieho raja naša momentálna situácia? Tieto otázky v divákoch niekedy očividne, inokedy zase skryto podnecovali krátke, dynamické scénky ktoré tvorili mozaiku predstavenia. Často však hľadanie odpovedí zabolelo nie len mozoček, ale aj ilúziu o nás samotných. Pokiaľ ťa opis predstavenia zaujal nezúfaj. Repríza sa bude konať 17-násteho novembra v Kremnickom divadle v podzemí.

Keďže Amplión ponúkol škálu umelcov zmiešaných národností, bola by škoda nespomenúť aspoň najvýraznejších z nich. Zaujali mňa, deti, dospelých a vlastne každého kto ich čo i len stretol. Vyznačovali sa výraznými francúzskymi črtami tváre a 3,8 metrovou bábkou polo muža a polo vtáka tkzv. Chimera . Príbehovosť v ich predstaveniach bola druhoradá. Človeka opantali krásnAby umenie bolo dobre počuť ou hudbou a prepracovanými kostýmami. Diváka uchvátili natoľko že bol ochotný ich so zatajeným dychom nasledovať dokola Starého zámku, bez toho aby si uvedomil čo robí. Vytriezvenie prišlo v momente keď ste sa stali priamou súčasťou deja. Aktéri publikum presúvali, rozdeľovali, hladkali aj roztancovali a takouto interakciou si vyslúžili niekoľko dlhých potleskov v stoji.

Posledným mojim naj Ampliónu bolo predstavenie Good place to die. Dejiskom príbehu je kabinet základnej umeleckej školy a  postavami veľmi svojský pedagógovia. Každý z nich predstavoval iný druh tragéda, ktorých spája jedno veľké spoločné nešťastie, a to že celý život prežili vo svojej komfortnej bubline.  V „našom meste“ kde nenašli možnosti kariérneho postupu a seba rozvoja. Všetky postavy čelia tejto skutočnosti po svojom z čoho vzniká zmes tragikomického predstavenia, ktorú dotvára trumpetista s parohami počas prestávok. Hlavným hrdinom deja je bývalá seriálová hviezda, Aby umenie bolo dobre počuť dnes vyhorený učiteľ Michal ktorý si ako posledný zachoval štipku ambícii a pokúsi sa školu oživiť divadelnou hrou. Do prípravy zapojí všetkých kolegov, no vlastnou nenásytnosťou sa ocitne v milostnom štvoruholníku z ktorého niet východiska a pomaly ho doháňa k šialenstvu. Príbeh je mätúci, divoký, jasný, pomalý ale predovšetkým trefný  a unikátny.

Festivalov podobných Ampliónu je na Slovensku pramálo, a som rád že si vybrali ako miesto udalosti práve Štiavnicu. Bližšie už za tebou umenie nepríde, tak pouvažuj či sa nabudúce tebe neoplatí urobiť krok bližšie k umeniu.

Jakub Seneši, II.C

Golem

sara-golem3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>